Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

level up weapons

Sowiet ošetril moje rany a potom odišiel do izby. Povedal som mu aby ma nechal na pokoji a niekoľko krát som ho jasne poslal do prdele, ale ignoroval to a ja som bol proste príliš slabý na to aby som sa postavil. Neviem čo v pekle presvedčilo toho chlapca aby to urobil ale asi by som mu mal povedať aspoň ďakujem... Už neviem kde je Nemecká ríša, ale dúfam že niekde ďaleko. Po tomto ho ani náhodou nenechám v mojom dome a je mi jedno čo povie. Nacistu asi zavriem niekam do pivnice pretože nebudem počúvať to jeho fňukanie celý deň a Sowiet s tým nie je nič schopný urobiť. No tak ich tam zavriem oboch a bude pokoj. Obaja sú už mŕtvy takže od hladu nezhebnú a všetko ostatné mi je jedno. ...Ale Sowiet mi pomohol. Keby nič neurobil Reichtangle by ma pravdepodobne roztrhal na kusy, a zavrieť ho niekam... nepríde mi to ako ideálny spôsob vďaky. No nič, počkám kým ma zas naserie, viac ako 24 hodín to aj tak nebude. Rozmýšľam len či s ním mám hovoriť alebo sa na to vybodnúť. Čo ako urobí keď mu nepoďakujem? Zavrie sa v izbičke? ....Len ja by som sa cítil zle... No nič... 

Na pár hodín som si pospal a potom som sa rozhodol sa s tým malým spratkom porozprávať. Nie že by som to mal za potreby ale chcem vedieť aspoň prečo mi pomohol. 

Tak som sa zobral a chvíľu rozmýšľal kde vlastne býva. Keď som si spomenul, išiel som hore po schodoch do jeho izby. Dvere neboli zavreté, dokonca ani privreté. Kľučka niekam zmizla, divné. Pozrel som sa dnu, sedel na posteli a... vlastne to je všetko. Nevyzeral že dýcha alebo že je pri vedomí. Proste len sedel. Bol som v podstate za jeho chrbtom takže si ma asi nevšimol. 

ZSSR: Sowiet?

<Pohľad Sowietskej ríše>
Rýchlo som sa otočil smerom k dverám a postavil sa. Bol som tak hlboko v myšlienkach že som si ani nevšimol kedy otec prišiel. Alebo som posediačky spal, už neviem. 

ZSSR: Neboj sa, nejdem ťa zbiť -_-

Sovietska ríša: Aha... vďaka. Tak čo sa deje? Stalo sa niečo? 

ZSSR: Chcem s tebou hovoriť, sadni si. 

Prikývol som a aj keď som bol zmätený sadol som si a otec si sadol vedľa mňa. Tak fajn, už chápem. Otec dostal záchvat striezlivosti a rozhodol sa so mnou porozprávať. No je to lepšie ako keby mi prišiel rozbiť rypák ako zvyčajne. 

ZSSR: ...Prečo si mi pomohol?

Sovietska ríša: Pretože som nechcel aby ťa zabil.

ZSSR: Som 32 rokov po smrti inteligent. Nemôže ma zabiť. 

Sovietska ríša: Tak som nechcel aby ti viac ublížil. Je to taká veda? Si.. môj otec a je mi jedno že ty ma nemáš rád, mne na tebe záleží.

ZSSR: Prečo?

Sovietska ríša: ...Práve som to povedal, pretože si môj otec. 

ZSSR: No a čo? Ty si môj syn a najradšej by som ťa utopil pod ľadom ako bastarda.

Sovietska ríša: ...Prečo?

ZSSR: Lebo ma štveš!

Sovietska ríša: Viem, ale čím? Snažím sa to nerobiť ale nejak proste neviem prísť na to čo robím zle. 

ZSSR: To je fuk, proste ma serieš. 

Sovietska ríša: Ale- *povzdych* To je vlastne jedno. Pomohol som ti lebo mi na tebe proste záleží. 

ZSSR: ...Tiež mi na tebe kedysi záležalo. 

Sovietska ríša: ...Prečo sa to zmenilo? 

ZSSR: Neviem. Už ťa proste nemám rád. 

Sovietska ríša: ...Mám odísť z domu?

ZSSR: Čo?

Sovietska ríša: Nájdem si nejakú prácu, zvládnem na seba dať pozor a zoberiem preč aj Nemecko. 

ZSSR: Sotva, ty sa sám neuživíš, a v tvojom veku ťa nikto nezamestná. 

Sovietska ríša: Mám 15.... Môžem si nájsť brigádu a možno neskôr aj nejaký malý byt... 

ZSSR: Hej, a ja budem musieť vysvetľovať OSN kde si. Ešte to tak. 

Sovietska ríša: OSN to vysvetlím. Nebudeš sa musieť o nič starať. 

☭ pohľad ZSSR ☭
Teraz som bol ticho. Nebudem klamať prekvapil ma. Ale ešte viac by ma prekvapil keby vonku prežil aspoň týždeň. Neviem... nezáleží mi na ňom a nepotrebujem ho doma. Bez neho by tu bol kľud, ale neviem si predstaviť že by fakt odišiel. Je to ešte decko. 

ZSSR: Ako ťa toto napadlo...?

Sovietska ríša: Vidím že ma tu nechceš. Stačí povedať, pôjdem preč a už ma neuvidíš... len nechcem... nechcem utiecť. 

ZSSR: .....

Sovietska ríša: Otec... mám ísť preč?

ZSSR: ...Neviem... 

Sovietska ríša: Ako to mám chápať?

ZSSR: Neviem si predstaviť že by si na seba zvládol dať pozor. Nie je to tak dávno čo ťa skoro zabila elektrická skrinka. 

Sovietska ríša: Kedy si sa staral o moju budúcnosť? Kľudne môžem skončiť na dne kanála, na tvoj život to nebude mať žiadny vplyv. 

ZSSR: ...Nechcem ťa doma ale... máš kurva 15, jak ti môžem veriť že to myslíš vážne? Pravdepodobne by si fakt skončil v kanáli alebo pod mostom. 

Sovietska ríša: No a čo keď? Ty by si mal pokoj. O to ti ide nie?

ZSSR: Neverím ti!

Mlčky prikývol a ďalej sledoval zem. 

Sovietska ríša: Dobre. Ak si to rozmyslíš povedz mi to... stačí dvoma slovami. Sowiet vypadni. Pochopím aj bez bitky.

ZSSR: Nie si nejaký drzý?

Sovietska ríša: Nie. Myslím to úúplne seriózne. ...

ZSSR: Hej! Jebe ti? Jak to rozprávaš?

Otočil som mu hlavu ku mne. Mal na tvári neprítomný výraz, pozrel som sa na neho bližšie. 

ZSSR: Haló!

Sovietska ríša: Ja ťa počujem otec. Čo sa deje?

Pustil som ho a dal som mu facku. 

Sovietska ríša: ...Urobil som niečo? 

ZSSR: Hej, a prestaň hovoriť ako cvok! 

Sovietska ríša: Prepáč, nevedel som že si v stave aby si rozlíšil akým tónom hovorím. 

Dal som mu ešte raz facku ale teraz už takú že spadol na zem aj keď sedel. 

<pohľad Sovietskej ríše>
Posadil som sa na zem, povzdychol si a pretrel si oči. Chápete? Zas ma bije, vysvetlite mi čo som urobil. Fajn, možno som nebol 100% zaujatý dialógom ale wut? 

ZSSR: Spamätaj sa už! Jeden cvok doma mi stačí! 

Sovietska ríša: Chápem... *povzdych* Ja len proste neviem ako s tebou mám hovoriť.

ZSSR: Normálne.

Sovietska ríša: Dobre...

Ako je to normálne?

ZSSR: A nechcem aby si odišiel z domu. Ale ak ti začne prepínať jak ríši prisahám že ťa zbijem tak že sa nepostavíš. 

Sovietska ríša: ...Dobre... 

ZSSR: Čo máš s tým dobre? Žiadne argumenty?

Sovietska ríša: ...Nie....

ZSSR: Môžeš so mnou začať hovoriť? 

Sovietska ríša: Hovorím s tebou, len mi povedz o čom. 

ZSSR: Si mentálne v pohode? 

Sovietska ríša: Mhm... 

Fakt sa pýtaš po tom čo si povedal že ak mi začne prejebávať tak ma zbiješ?

Sovietska ríša: Áno, nič sa nedeje, prečo?

ZSSR: Lebo nevyzeráš normálne. Ale to je vlastne putna. Že s tebou zahadzujem čas...

Mávol rukou, postavil sa a išiel preč. A myslím že sa zrúbal zo schodou :/