Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Uvoľnite koniec, všetko sa dá zmeniť.

Ráno som sa zobudil neobvykle neskoro. Skoro som tomu neveril. spal som vážne celý deň? Vonku už zapadalo Slnko. Potichu som vyliezol z izby a išiel skontrolovať situáciu dolu. Prekvapivo všetci spali. Napadlo mi že som mal ísť na to divné sedenie s OSN ale... čo už? Išiel som von a chvíľu sedel pred domom. Rýchlo mi začalo byť zima, ale veľmi som na to nedbal. Po asi pol hodine ako som tam tak sedel začalo slabo snežiť. Začal som počítať malé vločky ktoré dopadli na schody pred domom a hneď sa roztopili a pomaly sa znovu strácal v myšlienkach. Vrátili sa mi spomienky na to ako som si s priateľmi staval snehuliakov keď sme boli malý. Vtedy napadlo aj meter snehu. Teraz je zázrak ak napadne centimeter... Teda tento rok ešte veľa snehu nenapadlo. List ktorý som našiel v knihe mi pripomenul aj ich. Vietnam bol z mojich starých priateľov najstarší a už chodil do školy keď ja som nastúpil do škôlky takže s nami nebol tak často, ale keď prišiel bola o to väčšia sranda. Ďalší boli Taiwan a Kuba. Indonézia bola tiež moja dobrá kamarátka, ale nebola dostatočne komunistická na to aby otec súhlasil s tým aby sme sa stretávali. A Kuba je dnes už tiež Kapitalista. Taiwan... nie je ale chcel by byť. Ako dlho už som ich nevidel... Že by boli stále na rovnakej škole? Vietnam už asi nie, ten ju musel skončiť už dávno. Myslím že ich môžem zaradiť do skupiny ľudí na ktorých už môžem len s nostalgiou spomínať aj keď by som ich rád znovu videl. Pokúsil som sa spomenúť si aj na nejakých priateľov zo škôlky, ale nič som si nepamätal. Vlastne si sotva spomínam kde to bolo, ale keď okolo tej budovy idem, nespomínam si že by som sa na tom ihrisku niekedy hral ani netuším ako vyzerá škôlka v interiéry. Prosto... spomienky nie sú veľmi spoľahlivé. 

???: Rozumiem ti. 

Sovietska ríša: Zase ty? Ak sa ma pokúsiš znovu nakecať na samovraždu alebo nejakú podobnú blbosť prisahám že ťa zahrdúsim ako sliepku.

Vydalo to zo seba divný zvuk len vzdialene podobný smiechu. Oveľa bližšie to malo k splašenej husi.

???: O tom pochybujem. Ani ma nechytíš. 

Zamračil som sa. Zmizlo to a hneď na to som ucítil dotyk na ramene. Otočil som sa za seba a zľakol sa. Tá vec tam bola ale bola až príliš blízko mojej tváre. 

???: Neboj sa. Predsa ti chcem pomôcť. 

Sovietska ríša: Minule si ma podjebal a teraz nemám problém s ktorým by si mi mohol pomôcť. 

???: A čo tvoje halucinácie? A tie emócie? Nevieš ich identifikovať ale ja viem. Si smutný, demotivovaný a nemáš nádej na akúkoľvek budúcnosť. A s tým ti viem pomôcť :) 

Sovietska ríša: Prosím nepovedz že sebapoškodzovanie inak budem zvracať. 

???: Je mnoho spôsobov ako to urobiť. Nemusíš si len rezať po predlaktí, to je Americký spôsob. Rany ktoré keď niekto nájde hneď má jasno o čo ide.

Sovietska ríša: Pozri, moje telo je rozbité už dosť, bol by som ti vďačnejší keby si mi povedal ako sa dať dokopy nie ako sa ešte viac rozjebať. 

???: Toto ti pomôže dať sa dokopy. 

Sovietska ríša: Môžeš-ísť-do riti?

???: No ták Sowiet, len raz to skús a uvidíš že sa ti uľaví. Je to lepšie než antidepresíva. 

Sovietska ríša: Vidíš... tie by možno tiež pomohli...

Presunul sa znovu predo mňa a otočil mi hlavu tak aby som sa pozeral na neho. Všimol som si na jeho tmavo sivou hmlou pokrytom tele niekoľko nových detailov. Už to nebola len šmuha, niektoré časti ako prsty, kĺby rúk a brada išli rozoznať trochu lepšie. Aj keď hmly bolo viac. 

???: Lenže na lieky nemáš peniaze Sowiet. A aj keby si mal, teraz musíš zohnať hlavne jedlo pre seba aj pre svojich rodičov. 

Sovietska ríša: Fajn. Ale zvládnem to aj bez tohto. 

Znovu sa to zasmialo. 

???: Fakt si to myslíš? Posledné dni ukázali kto si naozaj. Bolesť vždy odhalí skutočnú povahu človeka. Aj na oko odvážny ľudia sa pod dostatočným nátlakom zlomia. Každá vetva sa raz zlomí Sowiet. Ale tebe stačilo pripomenúť staré spomienky a rozplakal si sa ako malé dievča. 

Sovietska ríša: Áno. Nebudem sa ešte aj rezať ako malé dievča. 

???: Presne o tom hovorím! Je to také zženštilé. 

Usmial sa a chytil ma za ruku. Snažil som sa s ním bojovať ale tá hmla bola nejak silnejšia než ja. Vyhrnul mi rukáv, otočil ruku hore predlaktím a odhalil tak staré a pár ďalšími malými ranami prekryté ale stále viditeľné, takmer rovnobežné jazvy ktoré pokrývali väčšiu časť môjho predlaktia. 

???: Predsa ti to nikdy nevadilo. 

Sovietska ríša: Mal som 9! Dobre?! 

Vytrhol som mu ruku a vrátil rukáv na miesto. 

Sovietska ríša: A odvtedy to ľutujem zakaždým keď sa na tú ruku pozriem. Rozhodne to nebudem opakovať! Nespadol som z Marsu!

???: *znovu smiech* Veď je veľa možností. Napríklad taká tehla. Stačia 2-3 rany do hlavy a nebudeš si ani pamätať ako sa voláš, nie to nejaké problémy. Alebo malý bič, môžeš sa mlátiť do bezvedomia. No ták Sowiet. 

Sovietska ríša: *povzdych* Asi pôjdem dnu. 

Postavil som sa a otočil sa ku vchodu ale chytil ma za ruku a zastavil ma. 

???: Nenechám ťa ísť dokým ma nezačneš počúvať. 

Sovietska ríša: Choď preč! 

???: Nechaj ma poradiť ti a uvidíš že všetko bude lepšie. Komu záleží na tom aké poškodené je tvoje telo? Nikdy ti nerobilo problém prepínať sily a aj keď pohyb bude ťažší tvoju myseľ to uvoľní a bude ti lepšie. Veď vieš ako miluješ chuť krvi.

Sovietska ríša: Ak si... *povzdych* Ak si niečo urobím, necháš ma ísť?

???: Áno ale musí to byť niečo čo by bolo dostatočné na to aby ti to pomohlo. 

Sovietska ríša: A necháš ma ísť aspoň po nôž?

???: Aby si mi utiekol? 

Podal mi špicatý, ale nie dosť ostrý kameň. Vzal som ho a bez dlhšieho rozmýšľania si špičku zaryl do nohy a vytvoril tak niečo medzi tržnou a bodnou ranou. 

Sovietska ríša: Stačí?? >_<

???: Áno a netvár sa tak. Pozri. Pozri aké je to krásne. 

Vyhrnul mi nohavicu aby odokryl novú ranu. Bola hlbšia než som plánoval... Trochu som sa zamračil a zakryl ju ale tá vec mi ju dala preč. 

???: Pohľad na krv ti nikdy nevadil. 

Sovietska ríša: Bolesť mi vadí! A mám už aspoň toľko skúseností aby som vedel že si nepotrebujem nič robiť keď mi nie je fakt hrozne, potom to nemá ten efekt. Naviac teraz mám úplne iný stimul. No, urobil som čo si chcel a teraz ma nechaj. 

???: Nedržím ťa. 

Išiel som späť do izby. Znovu som si ľahol ale už som nemohol zaspať. Už dlho nebola taká kľudná noc, ale tým že som chrápal celý deň som teraz už nepotreboval a tak som nemal veľmi čo robiť. Napadlo mi ísť vonku, ale to až tak po hodine a pol sedenia alebo ležania v izbe a nudenia sa. Cez deň mi nikdy nevadilo niekoľko hodín ležať a nič nerobiť. Ale teraz?? Zalepil som si nohu a išiel von. Zobral som si zbraň aj nôž, pretože miesto kam som chcel ísť býva v tomto čase plné divnoľudí a ak by som sa im nevyhol je lepšie byť pripravený. Iste, mohol som ísť aj niekam kde je to trochu pokojnejšie ale to by som nebol ja. Jednoducho tá časť sa mi páči najviac. No a tak som sa znovu ocitol medzi šedivými panelákmi. Východoeurópska časť mesta...