<time skip> späť doma
Keď sme prišli domov v podstate som nemal čo robiť a tak som sa dostal za 3. ríšou. Vždy som ho volal Nemecko, ale teraz keď je tu Nemecká ríša budem mu hovoriť 3. ríša aby bolo jasné o koho ide. Dal som mu najesť a zostal pri ňom nejakú dobu. Bol vážne mimo. Išiel som za otcom aby mi pre neho dal lieky, ale ani hodinu po nich sa nedal dokopy. A mali by zabrať do 15 minút, aspoň podľa návodu na krabičke.
Sovietska ríša: Čo sa deje? Lieky ti nepomohli?
Tretia ríša: To nie je choroba Sowiet....
Sovietska ríša: Tak potom čo? Stalo sa ti niečo?
Tretia ríša: To to monštrum...
Sovietska ríša: Reichtangle? Tiež som sa bál ale hovoril som s ním a nakoniec to nie je až také hrozné. Nevravím že budem kľudne spať ale nemusíš byť až tak vystresovaný Vater...
Tretia ríša: Nerozumieš. Teraz je na tom dobre ale keď mu prepne...
Sovietska ríša: Vidíš. Rovnaké ako s tebou :) No ták neboj sa.
Tretia ríša: Sowiet fakt ťa nechcem strašiť.
Sovietska ríša: Neboj sa, budem v poriadku :)
Tretia ríša: Stačí málo, malý odstup od normálu na to aby sa prestal ovládať a všetkých nás zabil. A nebude to bezbolestná smrť, ver mi Sowiet, videl som ho zabíjať. Tisíce ľudí za jedinú minútu, ale nebolo to ako náboj, pif a je po tebe. Skôr naopak, ako gilotína. Ich smrť bola veľmi bolestivá a trvala niekoľko minút.
Sovietska ríša: Dobre... ale to nič, neboj sa.
Zakryl som ho s perinkou a objal som ho aby som ho upokojil. Triasol sa, stále mal doširoka otvorené oči a jednoducho ma nechcel prestať držať za ruku. Nepáčilo sa mi ako silno a kŕčovito boli zovreté jeho prsty, ale chcel som ho upokojiť.
Sovietska ríša: Vater, no ták, prosím ťa upokoj sa. Ak sa budeš báť nebude to lepšie, len sa budeš cítiť horšie a nebudeš vedieť normálne rozmýšľať. Všetko bude lepšie keď sa upokojíš.
Tretia ríša: Tebe sa to povie... >_<
Sovietska ríša: Môžem ti nejako pomôcť?
Tretia ríša: Nie... nie...
Sovietska ríša: Vater, si si istý že si len v strese?
Tretia ríša: Áno... Nedávaj mi ďalšie lieky.
Sovietska ríša: Určite? Možno by ti to pomohlo.
Pokrútil hlavou. Hovoril polohlasom a skoro až šepkal ale rýchlo.
Tretia ríša: Už som ich mal dosť...
Sovietska ríša: Áno ale-
Tretia ríša: Sowiet nie!
Sovietska ríša: Upokoj sa a nekrič v prvom rade.
Tretia ríša: Prečo mi nerozumieš?!
Povzdychol som si, postavil sa a bez slov odišiel z miestnosti. Ešte za mnou niečo kričal ale potichu som zavrel dvere a ignoroval ho.
ZSSR: Nepomohlo mu to?
Sovietska ríša: Trošíčku ale nič moc...
Nemecké I.: Mám ti ísť pomôcť?
Sovietska ríša: Nie, je úplne v strese z toho že tu ste, potrebuje trochu času na spamätanie... Zvládnem to.
N.I. prikývol. Išiel som do skrinky kde mala ríša lieky a zobral som odtiaľ jednu tenkú ihlu a fľaštičku so sedatívom. Zobral som si z tej fľaštičky určenú dávku (on k tomu bol papierik aj keď v angličtine, aspoň to boli naše jednotky) a vrátil som sa za ríšou. Už nekričal, teraz plakal. Prišiel som k nemu a dal mu ruku na rameno.
YOU ARE READING
Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)
FantasiPokračovanie 1. knihy menom "Tajomstvá temnej minulosti" platí to isté čo pri prvej knihe, upozorňujem na krv, NSFW, nepopulárne názory, kontroverzné scénky, imperialismus, komunismus, fašismus, možno rasizmus ale nechcem nikoho uraziť a nesnažím sa...