Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Snáď to nie je nákazlivé

<time skip> späť doma

Keď sme prišli domov v podstate som nemal čo robiť a tak som sa dostal za 3. ríšou. Vždy som ho volal Nemecko, ale teraz keď je tu Nemecká ríša budem mu hovoriť 3. ríša aby bolo jasné o koho ide. Dal som mu najesť a zostal pri ňom nejakú dobu. Bol vážne mimo. Išiel som za otcom aby mi pre neho dal lieky, ale ani hodinu po nich sa nedal dokopy. A mali by zabrať do 15 minút, aspoň podľa návodu na krabičke. 

Sovietska ríša: Čo sa deje? Lieky ti nepomohli?

Tretia ríša: To nie je choroba Sowiet.... 

Sovietska ríša: Tak potom čo? Stalo sa ti niečo?

Tretia ríša: To to monštrum... 

Sovietska ríša: Reichtangle? Tiež som sa bál ale hovoril som s ním a nakoniec to nie je až také hrozné. Nevravím že budem kľudne spať ale nemusíš byť až tak vystresovaný Vater... 

Tretia ríša: Nerozumieš. Teraz je na tom dobre ale keď mu prepne... 

Sovietska ríša: Vidíš. Rovnaké ako s tebou :) No ták neboj sa. 

Tretia ríša: Sowiet fakt ťa nechcem strašiť. 

Sovietska ríša: Neboj sa, budem v poriadku :)

Tretia ríša: Stačí málo, malý odstup od normálu na to aby sa prestal ovládať a všetkých nás zabil. A nebude to bezbolestná smrť, ver mi Sowiet, videl som ho zabíjať. Tisíce ľudí za jedinú minútu, ale nebolo to ako náboj, pif a je po tebe. Skôr naopak, ako gilotína. Ich smrť bola veľmi bolestivá a trvala niekoľko minút. 

Sovietska ríša: Dobre... ale to nič, neboj sa. 

Zakryl som ho s perinkou a objal som ho aby som ho upokojil. Triasol sa, stále mal doširoka otvorené oči a jednoducho ma nechcel prestať držať za ruku. Nepáčilo sa mi ako silno a kŕčovito boli zovreté jeho prsty, ale chcel som ho upokojiť. 

Sovietska ríša: Vater, no ták, prosím ťa upokoj sa. Ak sa budeš báť nebude to lepšie, len sa budeš cítiť horšie a nebudeš vedieť normálne rozmýšľať. Všetko bude lepšie keď sa upokojíš. 

Tretia ríša: Tebe sa to povie... >_<

Sovietska ríša: Môžem ti nejako pomôcť? 

Tretia ríša: Nie... nie... 

Sovietska ríša: Vater, si si istý že si len v strese?

Tretia ríša: Áno... Nedávaj mi ďalšie lieky. 

Sovietska ríša: Určite? Možno by ti to pomohlo. 

Pokrútil hlavou. Hovoril polohlasom a skoro až šepkal ale rýchlo. 

Tretia ríša: Už som ich mal dosť... 

Sovietska ríša: Áno ale-

Tretia ríša: Sowiet nie! 

Sovietska ríša: Upokoj sa a nekrič v prvom rade. 

Tretia ríša: Prečo mi nerozumieš?!

Povzdychol som si, postavil sa a bez slov odišiel z miestnosti. Ešte za mnou niečo kričal ale potichu som zavrel dvere a ignoroval ho. 

ZSSR: Nepomohlo mu to?

Sovietska ríša: Trošíčku ale nič moc... 

Nemecké I.: Mám ti ísť pomôcť?

Sovietska ríša: Nie, je úplne v strese z toho že tu ste, potrebuje trochu času na spamätanie... Zvládnem to. 

N.I. prikývol. Išiel som do skrinky kde mala ríša lieky a zobral som odtiaľ jednu tenkú ihlu a fľaštičku so sedatívom. Zobral som si z tej fľaštičky určenú dávku (on k tomu bol papierik aj keď v angličtine, aspoň to boli naše jednotky) a vrátil som sa za ríšou. Už nekričal, teraz plakal. Prišiel som k nemu a dal mu ruku na rameno.