Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Vojnové Tajomstvá

<Time skip dva dni>

Momentálne som sedel pred domom a palicou šťuchal do kamienkov. Robil som z nich náhodné obrázky. Je to ideálna zábava keď nie je nič iné na práci. Ale musím povedať že som RI krivdil. Vôbec nie je taký zlý ako som si myslel. Vie byť aj milí. Nie typický Rus, prekvapivo rozumie emóciám, nie je bez citu ako väčšina Ruskej rodiny (ostatný nie sú zlý, ale nie sú schopný nejak veľkej empatie) a nakoniec je mi s ním dobre. Snažím sa mu to oplatiť a pomáhať mu alebo ak to nejde tak aspoň nezavadzať. Aj keď je tu trochu nuda, nemôžem sa sťažovať. 

Ale zdá sa mi to nejaké príliš jednoduché. Že by toto už bol koniec? Žeby to nakoniec skončilo dobre? Neviem, je to strašne priehľadné, až sa mi to zdá podozrivé. Žeby naozaj?

Vchodové dvere sa práve otvorili. Sedel som viac vpredu, ešte pred terasou, ale nikto iný než RI tu nebol. 

Ruská ríša: Si stále tu?

Prikývol som. Posadil sa vedľa mňa. 

Ruská ríša: Chcel som ťa upozorniť že čoskoro budeme mať hosťa. 

Sovietska ríša: Vážne? Koho?

Ruská ríša: Len Prusko. Chodí sem každý mesiac, pravidelne. Bude dobré ak sa s ním zoznámiš, je to môj dlhoročný priateľ a naviac tvoj prastarý otec. Hádam že ste sa ešte nevideli.

Pokrútil som hlavou. 

Sovietska ríša: Nie, ešte nie. 

Ruská ríša: O to lepšie. Príde o 3 dni a zdrží sa 2-3 noci. 

Sovietska ríša: Dobre. -...

Chcel som sa spýtať či sa mám tešiť alebo radšej báť, ale rozhodol som sa že to nebude dobrý nápad :) Len pre istotu, nechcel som ho naštvať.

Ruská ríša: Je všetko v poriadku?

Sovietska ríša: Áno, všetko v poriadku. 

Ruská ríša: Nie som si tým istý. 

Sovietska ríša: No... ja len nie som vždy úplne otvorený novým známostiam ale to je v poriadku. Budem sa tešiť. 

To nebola najlepšia voľba slov. -_-

Ruská ríša: Neboj sa, Prusko je v poriadku. Komunistov nemusí ale nikomu z mojej rodiny by nepovedal krivé slovo. Dokonca ani ZSSR a to už je čo povedať. 

Prikývol som a chvíľu bol ticho. 

Sovietska ríša: Môžem sa vás na niečo spýtať?

Prikývol, takže som to bral ako súhlas.

Sovietska ríša: ...Otec mi povedal že... že ste zlý človek. Prečo? Mne tak vôbec nepripadáte.  

Ruská ríša: No, povedzme že môj vzťah s tvojim otcom nikdy nebol ideálny. Správal som sa k nemu tak ako sa správal on ku mne, tak porozmýšľaj prečo ti to hovoril. 

Sovietska ríša: ...Nezmienil sa že by sa k vám niekedy správal zle. 

Ruská ríša: A ty by si sa zmienil? Ak chceš malé dieťa presvedčiť o tom že tvoj nepriateľ je zlý a ty sa proti nemu snažíš bojovať, zmienil by si sa o tom že si tiež urobil zlé veci?

Sovietska ríša: Nie. 

Ruská ríša: Tak vidíš. 

Sovietska ríša: Ale otec by sa nesprával zle bez dôvodu. Poznám ho. 

Trochu nahnevane si povzdychol, ako keby ho unavovalo odpovedať na tieto otázky. 

Ruská ríša: Vysvetlím ti to jednoducho: Tvoj otec si myslel že ubližujem ľuďom. Že buržoázia má všetko a zvyšok národa nič a dával mi to za vinu. Snažil sa nízkym vrstvám pomáhať, zachraňovať tých proletárov. A v záujme svojho cieľa prevrátiť Rus hore nohami, sa začal stavať môjmu systému a teda aj mne. Ja ako jeho otec som si kládol za povinnosť svoje dieťa vychovať a nenechať ho takto vystrájať, takže je samozrejmosť že som ho bil. Je to to čo tvojmu otcovi tak vadilo?

Sovietska ríša: Jemu vadilo mnoho vecí, ale asi to chápem. 

Ruská ríša: Hovor. Radšej o tom hovor než by si mal zostať na pochybách. 

Chvíľu som váhal než som sa odvážil znovu prehovoriť a snažil som sa prehltnúť hrču v hrdle. 

Sovietska ríša: Povedal že ste svojim ľuďom bral jedlo...

Ruská ríša: *povzdych* Áno, klasická komunistická hláška. Ale nie je to pravda. Keby ti povedal že som svoj národ nútil pracovať mal by pravdu, ale robil som to práve preto aby na jedlo mali. Pretože štát bez pracovníkov nevydrží, na tom jedinom sa s tvojim otcom zhodneme. Nemôžem za to aká bola situácia v štáte, existuje mnoho krajín s nízkou životnou úrovňou. Naviac to čo Bolševikov vtedy najviac naštvalo boli reformy ktoré mali všetkému tomuto zamedziť a ekonomiku opraviť. A keď už si sa pýtal na to jedlo,  mám tiež jednu otázku. Keď ťa otec tak presviedčal o tom že som ubližoval Ruskému národu, povedal ti aspoň o golodore na Ukrajine?

Sovietska ríša: O čom?

Ruská ríša: Myslel som si. *povzdych* Vysvetlím ti to. Ale chcem aby si vedel že nemám za potreby nijak poškodiť povesť tvojho otca, kľudne si to môžeš overiť v knihách. Takže Golodomor... No po Novembrovej revolúcii začala Ruská občianska vojna, ktorá skončila víťazstvom Boľševikovu ktorý po páde dočasnej Ruskej vlády nastolili v Rusku komunistický režim, s cieľom splniť nesplniteľný sľub národu, a to aby si všetci boli rovný. To zahŕňalo veľké zmeny v hospodárstve. Zmeny ktoré... štát nemohol ustáť. Celý komunizmus bol jeden obrovský ekonomický experiment, ktorý sa začal rúcať hneď v základoch. V Sovietskom zväze začal byť nedostatok jedla, Sovietsky národ časom nemal čo jesť. A bol tu jeden národ ktorého sa Stalin bál. Bál sa ho natoľko že vytvoril plán ako Ukrajinu zruinovať a zároveň tým pomôcť zvyšku krajiny. Ukrajinci totiž bojovali v Ruskej občianskej vojne proti Boľševikom a tak v ZSSR nebolo isté či by sa nemohli proti režimu postaviť znova. Preto začali Sovietske jednotky so zberom jedla na Ukrajine. Príslušníci Červenej armády chodili po domoch a zobrali rodinám jedlo zo stola, z pece, zobrali múku, čokoľvek čo bolo jedlé alebo sa dalo použiť na výrobu jedla. No v skutočnosti... jedla bolo dosť, ale štát väčšinu skonfiškoval pre svoje vlastné potreby. A na Ukrajine dupľom, takže tam na hlad umreli milióny ľudí. 

Sovietska ríša: O tom som nevedel...

Ruská ríša: Samozrejme že nie. Ako by si aj? Len tak v škole sa o tom neučí a otec by ti to nikdy nepovedal. Len sa ti snažím povedať že všetci máme na rukách kopu krvi. Rozdiel je len v tom či to tajíme alebo si to priznáme a budeme sa snažiť svoje chyby neopakovať. 

Prikývol som a povzdychol si. Nejak som vždy vedel že môj otec urobil kopu zlých vecí. Nikdy mi nepovedal aké alebo ak tak nepovedal že boli zlé. Nikdy som neobhajoval vojnové zločiny a stačilo aby to tak označil úplne cudzí človek, ale existovali veci ktoré som obhajoval ale nikdy som ich ako zločiny nebral. Otec mi hovoril že 3. ríša má na svedomí veľmi veľa vojnových zločinov. Vecí ktoré sa nesmú opakovať, milión krát mi hovoril ho hrôzach 2. svetovej vojny, hovoril mi o zločinoch Kapitalizmu a Imperializmu. A bude to znieť divne, povedal mi aj o zločinoch Komunizmu ale nepovedal že sú to zločiny. Povedal mi o Gulagoch o ceste M56, o Novembrovej revolúcii a o konci Ruskej občianskej vojny - o tom ako spolu s Boľševikmi zabil RI aj celú Cársku rodinu, o tom ako všetkých bielych (prívržencov cára) po konci vojny vyhnal na Sibír, o pražskej jari v 1986 aj o útoku na Poľsko v 1939 spolu s Nacistickým nemeckom. Povedal mi aj o testoch veľkého Ivana (Car bomby) a o neoficiálnych následkoch radiácie na neďaleké osady a o mnohých ďalších. A ak si dobre spomínam tak aj o tom ako spolu so Stalinom zachránil celý zväz pred hladomorom a ešte pri tom oslabil Ukrajinský - nebezpečný národ. Ale nepovedal to takto... RI mi zobral slová, nevedel som ako na toto reagovať. 

Ruská ríša: Netvár sa tak, ak mi neveríš choď do knižnice a over si to. 

Sovietska ríša: To netreba... otec mi o tom hovoril, ale nie takto. 

Ruská ríša: Samozrejme. No, asi by sme mali zmeniť tému, poď dnu, už si tu dlho. 

Súhlasil som a vrátil sa s ním dnu.