Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

🗾Znovu Japonsko🏯

Tak či tak sme išli do jedného z blokov a vyviezli sa výťahom na 6. poschodie. Alebo 9.? Alebo možno 3. alebo 8. Kto má vedieť? :) No, Itália vyliezla z výťahu prvá a zaklopala na dvere. Najskôr bez odpovede. Potom zaklopal znovu a zakričal:

Taliansko: Japonsko, otvor to sme mi.

Po malej prestávke sa dvere otvorili sa dnu stálo Japonsko. Ale teda... videl som ju už aj v lepšom stave. Bežne úhľadné oblečenie nahradilo niečo čo vyzeralo ako špinavé pyžamo. Mala strapaté vlasy a kruhy pod očami. Vážne nevyzerala zdravo.

Taliansko: Ahoj :) Môžeme ísť ďalej?

Japonsko: Áno... poďte....... Sovietska ríša????

Chorvátsko: Sowiet kurva stoj rovno!

Sovietska ríša: Tebe sa to povie. Ahoj Japonsko :)

Pokúsil som sa o úsmev a zdvihol ruku na pozdrav pričom som skoro znovu stratil rovnováhu a spadol ale Chorvat ma na šťastie zachytil. :D

Japonsko: Je všetko v poriadku?

Taliansko: *povzdych* Boli sme v jednom klube. V jednom z tých kde neponúkajú samotné nealkoholické nápoje a ani pivo. No ale on sa rozhodol že bude skvelý nápad vychlastať naraz liter a pol vodky a takto to skončilo. No nič, nech sa tu nerozprávame takto medzi dverami.

Vošiel dnu a za ním aj ja s Chorvátskom. Byt vyzeral byť malý a nie veľmi zariadený. Všetky steny boli biele a nevýrazné. Neprišlo mi to nejak neprirodzene, len som si spomenul ako vyzeral dom Japonska keď sme sa tam vlámali. Nebola tu miliarda dekorácii ale naopak to tu vyzeralo celkom ponuro. Skoro ako u nás doma, len tu bolo teplo a zatuchnutý vzduch. 

Japonsko: Čo sa stalo? Nečakala som že prídete znovu keď už si tu ráno bol ale nevadí mi to :)

Taliansko: No, chceli sme ťa vidieť. 

Japonsko: Som rada že ste prišli. 

Chabo sa usmiala. Išli sme do obývačky kde ma Japonsko doslova hodil na gauč a ako sa zdalo tak bol rád že sa ma zbavil :D

🗾Pohľad Japonska🗾
Japonsko: Myslela som že budete ešte v škole...

Taliansko: No... Tak sme odtiaľ trochu zdrhli. 

Chorvátsko: Čo si robila celý deň?

Japonsko: No, nič také výnimočné. Pozerala som nejaké anime a spala... Chcete si tiež niečo pozrieť?

Chorvátsko: Radšej nie. 

Taliansko: Radšej by sme s tebou asi hovorili. 

Japonsko: Dobre. Tak stalo sa niečo zaujímavé? 

Taliansko: Eeeh... okrem tohto :/

Ukázal na Sovietsku ríšu. 

Taliansko: Ani nie. 

Japonsko: Aha... vlastne, Sovietska ríša, ani som ti nestihla poďakovať. 

Sovietska ríša: Stihla... 2x. 

Zasmial sa, neviem či to bolo stavom v akom bol alebo niečím iným, ale ten priblblý úsmev ktorý by som inak asi označila ako roztomílý ma teraz celkom desil. Myslím že tak vyzeral už keď sme sa videli naposledy ale nechám to tak. Chorvátsko vyzeralo že práve zaspáva, nebudem ho rušiť. A Taliansko... No pozeralo na tých dvoch asi tak ako ja. Som rada vždy keď sa za mnou zastavia ale nie je príliš o čom rozprávať takže väčšinou pozeráme anime aj keď... Minimálne Chorvátsko z toho nadšené nebýva. 

Nakoniec aj táto ich návšteva skončila rovnako. Myslím že Soviet ani Chorvat nevedia veľa Japonsky takže z toho nič nemali a obaja zaspali. Ale zdržali sa asi hodinku než odišli. Sľúbili že sa čoskoro znovu zastavia. Teda Itália to sľúblia ale za všetkých troch. Hm...