Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Nová hrozba

<time skip>

Prišiel som do školy ako zvyčajne trocha skôr. Trocha skôr znamená že som zas čakal pred školou. Teda... nie priamo pred školou ale v areály, veď sa chápeme. Chorvátsko bolo na vyučovaní celkom skoro, chvíľu po otvorení školy ale Itálii to trvalo takže počítač som mu vrátil až na 1. prestávke. 

Sovietska ríša: Vďaka že si mi to požičal. 

Taliansko: Počkaj, počkaj, počkaj, to už si si to pozrel?

Sovietska ríša: Áno, zabil som tým väčšinu noci, vďaka. 

Taliansko: ...To celé?! 

Sovietska ríša: Áno, mal som si z toho urobiť adventný kalendár alebo čo? 

Vyzeral hodne prekvapene ale zavrel oči a zobral si ten notebook. 

Taliansko: No dobre. A ty si inak v pohode?

Sovietska ríša: Prečo?

Taliansko: Pretože Chorvátsko to pozeralo na etapy. Chorvátsko a vieš čo je Chorvátsko.

Sovietska ríša: Bývalí nacista, ale to- vieš čo to je fuk. Kašli na to. 

<time skip>

Prešlo 45 minút a ja som mal šancu sa na vlastné oči a uši presvedčiť ako rýchlo sa šíria kecy. Išiel som na záchod ale nakoľko toto je veľká prestávka tak to znamenalo že som do šatne prišiel trochu neskôr keď už tam nikto nemal byť. Možno to bol aj účel pretože sa mi úplne nechcelo sa tlačiť s ostatnými ľuďmi pri skrinkách, je to problém hlavne s tým týpkom čo má skrinku nado mnou. No ale neverili by ste koho som tam našiel. 

Chorvátsko: Tak hovor ale rýchlo než sem niekto napochoduje.  

Prepáč Chorvat ale práve sa stalo. Fakt si ma nepočul?

Taliansko: Mám... strach. Hodne. 

Chorvátsko: Prosím ťa Talo robíš si prdel? 

Taliansko: Nie, nie tak. Zle ma chápeš, mám strach o Sowieta. 

Chorvátsko: Čo s ním?

Taliansko: Sú tu vlastne dve veci. Za prvé... vieš ako som mu včera dal do batohu ten laptop. 

Chorvátsko: Áno?

Taliansko: Tak už mi ho vrátil s tým že si to pozrel. Chápeš? Celé naraz a za jednu noc. 

Chorvátsko: No ja pozerať to v noci asi by som úplne v pohode nebol ale dobre, tak sa nebojí a na tom je niečo zlého?

Taliansko: *povzdych* Vieš prečo to hovorím.

Chorvátsko: Nie, prečo?

Taliansko: Pretože sa bojím že nie je v pohode. Chorvat neviem či sme si nezačali s blbou krajinou. Rozmýšľaj trochu. Otca mal niekoľko krát v kriminále a druhého mu len pred týždňom pustili z cvokárne. 

Chorvátsko: Teraz už predbiehaš. Počkaj, myslíš si že za to že sú jeho rodičia jebnutý musí byť aj on? Na základe toho že... si pozrel pár videí?

Taliansko: Ja nič nehovorím ale mohol by. Nehovorím že je... vieš čo, ale možné to je. 

Chorvátsko: Mhm... Fajn ale vravel si že máš 2 dôvody, toto je jeden. 

Taliansko: No ten druhý je o dosť odlišný. *povzdych* On to ešte nevie ale zas po ňom idú Amíci. Včera keď sme sedeli v tom bare zavolal mi jeden z mojich ľudí a povedal mi že keď zistili že je naspäť rozhodli sa že ho tento krát už zabijú poriadne a očividne to mysleli vážne. 

Chorvátsko: A Sowiet o tom nevie?

Taliansko: Nie, vyzerá to tak že nie. Ide o to že neviem či mu chcem pomôcť alebo od neho utiecť. 

Chorvátsko: Kto vie? Trebárs budú musieť utiecť američania. :D

Taliansko: Ja nevtipkujem. Len teraz neviem čo robiť. 

Chorvátsko: No, povedal by som to takto: Priateľa si drž blízko ale nepriateľa ešte bližšie. Tak to neriešme. Proste... sa budeme hrať že sme stále jeho priatelia a uvidíme. 

To má byť vtip alebo ma ste ma fakt nepočuli prichádzať? Asi som ich teraz nechcel konfrontovať tak som sa otočil a odišiel než sa otočili oni. Išiel som von. Skvele, takže teraz si moji jediný "priatelia" myslia že som magor na základe toho že som si pozrel pár videí ktoré mi mimochodom oni sami dali a ešte k tomu po mne zas idú amíci. No nevadí, tak som na to asi zas sám. Nejaké riešenie už nájdem. Nejaké riešenie nájdem vždy, ale už teraz je mi jasné že to bude bolieť.