Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Línia medzi bludmi a spomienkami

<time skip> pár minút

Stále som zdola počul útržky rozhovoru, ale nič čomu by som rozumel. Nevnímal som to... Ležal som na zemi vedľa postele, z nejakého dôvodu je mi tam lepšie než na nej. Rozmýšľal som prečo a potom mi došlo že som kopu krát spával radšej na zemi než na posteli pretože som bol proste paranoidný a uvedomil som si že na posteli som bližšie ku dverám a vyššie takže ma aj odtiaľ aj od okna je krásne vidieť. Naopak keď som sa schoval vedľa postele, pripadne kúsok pod ňu pretože pod ňou bežne bývali veci. Teraz som ale mohol zaliezť aj úplne pod ňu pretože tam okrej jednej krátkej zbrane, pár nábojov a pár zošitov nič nebolo. Aj tie boli zastrčené pod posteľou. Celkom ma prekvapovalo že tu tá zbraň stále je. Predsa som si s ňou prestrelil hlavu, ak to niekto vyšetroval, čo by teda mal nakoľko ma hneď niekoľko ľudí konfrontovalo s tým že mám byť mŕtvy a Ital a Chorvat hovorili že otca obvinili z toho že ma zabil, v tom prípade je tá zbraň hlavný dôkaz a nemala by tu byť. Naviac som si istý že som sa zabil niekde pri dverách a nebola šanca aby sa teleportovala pod posteľ aby si to niekto nevšimol. Musel som ju mať v ruke nie? Som si istý že som sa zabil a mal som ju v ruke... ale čo potom robí pod posteľou. Núti ma to opäť pochybovať o mojej pamäti. Naviac... haló, furt mám v hlave dieru, takže som to urobiť musel. No, ako to už býva, najjednoduchšie vysvetlenie je aj to pravdivé a tak si myslím že to pod tú posteľ proste niekto vrátil. Aj keď neviem prečo by to kto robil. 

Čo ma ale hnevalo viac, bolo iné spektrum mojej pokazenej pamäte. Ako už mnoho krát predtým som sa snažil spomenúť si na niečo viac zo svojej minulosti. Strašne rýchlo som na veci zabúdal ale čo bolo ešte horšie zabúdal som aj na flashbacky ktoré sú vážne zriedkavé. Vážne raz musím zistiť čo sa stalo! Neviem prečo to tak veľmi potrebujem ale je to proste inštinkt. Je to ako droga na ktorej nie som závislí ale potrebujem ju aby som na ňu mohol prestať myslieť. Neviem teda čo čakám že zistím, zrejme len to že keď som bol malý tak miesto svojej dnešnej rutiny som vstával o pol hodiny neskôr alebo skôr a nechodil som do školy ale do škôlky a nechodil som spať o 1. ráno ale o 7. večer. Každopádne potrebujem aby mi niekto povedal že to bolo rovnako monotónne ako dnes. Otca už som sa pýtal ale odmietol mi hocičo povedať, teda... dve informácie som od neho zistil, jedna bola že som dakedy chodil na tanečnú, čo sa prekecol keď si zo mňa robil prdel (haha, veľmi vtipné) a druhé že sme bývali niekde inde, keď som sa ho pýtal či sme bývali niekde inde pretože z tohto domu nemám žiadne spomienky, a aj tak to znelo že  sa ma len chce zbaviť. 

Dostal som nápad. Vybral som z pod postele takmer prázdny angličtinový zošit a vytrhol z neho prostrednú dvojstranu. Nemal som pero ale s tým som si poradil. Proste som sa vkradol do kotolne, rovno tou ranou som priložil do ohňa a zobral som si niekoľko uhlíkov ktoré som potom použil na písanie. Na túto dvojstranu som začal písať obsah pár krátkych flashbackov na ktoré som si niekedy spomenul. Teda tie čo som si spomínal. Jedným z nich bol ten ktorý som dostal pred pol hodinou, ten som napísal ako prví. Len heslovito v pár bodoch ale už som si sotva spomínal. Bolo to ako sen ktorý hneď po zobudení zabudnete. A potom som napísal jedinú spomienku ktorú som mal z doby z ktorej si inak nič nepamätám. Bola to spomienka na incident po ktorom som už nikdy nelietal a po ktorom som sa na dlhú dobu musel rozlúčiť s Nemeckom. Pamätám si hlavne ten náraz a to ako som potom spadol zo stromu už komplet polámaný a poškrabaný. Plakal som a 3. ríša hneď pristála pri mne a snažila sa ma dať dokopy. Pamätám si aj keď už len matne že ma zobral domov, ale je to tak že to proste viem pretože na to nemám žiadne vizuálne ani zvukové spomienky. O tomto som tiež veľmi dlho nevedel, ale pripomenul mi to Kazachstan, pred pár mesiacmi, tú noc keď ma Ukrajina zobrala z ulice k ním domov a potom sme sa tam ožrali. Tuším... začiatkom školského roka ale už neviem či to bol september alebo október. Ach jo... aj to by som si mal napísať inak aj to zabudnem... Venoval som tomu pár centimetrov jedného riadku ale tým že to bolo nové som sa rozhodol že nebudem brať ohľad na dátum ale na tú udalosť ktorú si ešte celkom pamätám. No, nezostávalo mi nič iné než odložiť papier aj uhlíky späť pod posteľ. Papier som schoval medzi matrac a rebrá postele a ďalej ležal na zemi. Už som si na nič podstatné nespomenul, a keď tak som si nemohol byť istý že som si vážne spomenul a že si to moja myseľ jednoducho nevytvorila z pár dostupných informácii a na 90% sa tie udalosti nikdy nestali. Bolo to príliš dlhé a podrobné na to aby to bola pravda. Flashbacky sú krátke a rýchle, keď nie môžu pripomenúť spomienku ktorá bude dlhá ale vždy som mal minimum detailov a tu ich bolo priveľa.