Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Modrá knižka📘

Zostal som zamotaný medzi panelákmi. Boli všetky rovnaké, až na autá zaparkované na parkovisku pred nimi, plachty a oblečenie aj v zimnom období zavesené na balkónoch, predzáhradky a kvetináčové rastliny v oknách. Alebo vianočnú výzdobu na vchodoch. Ak žijete v takejto oblasti, jednoducho sa naučíte všímať si detaily, pretože keď je všetko okolo vás rovnaké, a nechcete sa stratiť nebudete mať inú možnosť. Ale asi by som nemal hovoriť že je tu všetko rovnaké, vlastne je všetko iné. Len budovy sú také isté. Toto je komunistická časť. Oficiálne. Kedysi tu žila aj Juhoslávia so svojimi deťmi a Československo bez detí. Ale obaja sa presťahovali do bohatších častí mesta. ČSSR ešte pred tým ako sa mu narodil syn, Juhoslávia po tom. Aj Sovietske republiky tu žijú. Je pekné ako aj keď väčšina z nich by si v pohode mohla dovoliť väčší byt alebo dokonca dom, tak stále žijú spolu... Aj keď... asi viem prečo to bude. Nechám vás hádať, je to rovnaký dôvod prečo my žijeme v najhoršej štvrti v meste (najhoršej ale je to domov, takže sa nesťažujem jasné?!) aj keď otec bežne má peniaze. + tieto krajiny vrážajú dosť financií ešte aj do armády. Čo mi pripomína že by som si už aj ja mohol nájsť prácu. Podľa pracovného zboru všetko čo má nad 15 rokov, 2 ruky, 2 nohy a zdraví rozum je schopné pracovať a má pracovať. ...Tak počkať... Moment, ešte raz: 

 Podľa pracovného zboru všetko čo má nad 15 rokov, 2 ruky, 2 nohy a zdraví rozum je schopné pracovať a má pracovať.

Nevadí, modrú knižku mi asi v civile aj tak nikto nedá. Ale kurva, kde tu nájdem prácu? Kľudne by som išiel zametať chodníky ale obávam sa že aj na to som krepí. Ešte chvíľu som sa tam prechádzal a potom sa začalo brieždiť a tak som sa začal vracať. Cestou som však išiel okolo staveniska a dostal som nápad. Zobral som si z kontajnera vedľa zopár roxorov a kusov plechu. Myslím že to nikomu nebude chýbať keď je to už v koši :) Niektorý možno pochopia na čo mi to je ale keď nie, nebudem to predom prezrádzať. 

Asi práve s východom slnka som prišiel domov. Nejakým spôsobom bol otec hore. Ja mám proste pocit že on sa zobudí a prvé čo zisťuje je či som doma aby ma mohol zjebať keby nie som. Furt keď sa vrátim domov je hore!

ZSSR: Kde si bol?! 

Sovietska ríša: Vonku-

ZSSR: V noci?!

 Sovietska ríša: Áno. 

 ZSSR: Čo som ti o tom povedal?! Či to bolo pred 3 mesiacmi tak to neplatí!?

Sovietska ríša: Platí ale- 

Dostal som facku. Nuž čo mi ostávalo?

Sovietska ríša: *povzdych* Prepáč otec... Bola to blbosť, prepáč že som ťa neposlúchol.

ZSSR: No to teda bola! Ale nemysli si že ti to prejde len preto že si sa ospravedlnil! To je ako keby si niekoho zabil, išiel s vyspovedať do kostola a potom si nič neurobil!

Sovietska ríša: Čo- veď to je niečo úplne iné! Nie som Imperialista-

Chytil ma za ruku a dotiahol ma do obývačky. 

ZSSR: Len aby. 

Sovietska ríša: *povzdych* Otec, prečo to robíš -_-

ZSSR: Prečo čo robím?! Prečo ťa bijem? Vážne?!

Sovietska ríša: Nie! Nevravím že je mi to príjemné ale to prežijem. *povzdych* Mmmh.... Prečo stále piješ... 

ZSSR: To fakt nie je tvoja vec. 

Dostal som kopanec do tváre. Zakryl som si zasiahnuté miesto rukou. 

Sovietska ríša: Lenže keď piješ správaš sa inak! Si stále na plech, keby si nebol mohol by som ti to vysvetliť a pochopil by si ma. Ale takto... otec prosím ťa ušetri mi tu agóniu a rovno ma zbi!

Na šťastie vyhovel môjmu želaniu. Takže to by sme mali... 

<time skip>

Prišlo ráno. Urobil som bežné veci ako skontrolovať oheň a postarať sa o Nemecko. 2. ríšu som nikde nestretol. Spomenul som si že ešte musím niekam ísť. Neviem či to nepadlo tým ako som sa včera neukázal, OSN môže mať dohodnuté na dnes niečo iné, ale aj tak tam chcem ísť aby sa náhodou nestalo že príde on za mnou lebo ako ho poznám aj to sa v pohode môže stať. :/ Ale ešte som mal pár hodín času. Využil som to tak že som si na zem do izby vysypal tie kovové tyčky čo som potiahol cestou domou. Väčšina z nich už aj mala urobené dierky takže to stačilo zošrúbovať. No, čo som v podstate robil bolo že som si poskladal nejakú náhradu za ruku. Vedel som to ovládať za pomoci druhej ruky. Jednoducho som mal dve kovové "ramená" jedno som mal na jednej a druhé na druhej ruke, Boli k sebe pripojené a urobil som systém ktorý v podstate urobí to že keď pohnem ľavou rukou (tou zdravou) tak sa pohne aj tá kovová náhrada rovnakým spôsobom. Konkrétne pri prstoch bolo celkom zložité to urobiť, ale princíp je jednoduchý. Použil som oceľové lanká z dvoch dôvodov. Za prvé pretože sú pevnejšie a je menšia šanca že sa roztrhne, a za 2. preto že sme doma nemali normálny špagát. Len niť a to by sa hneď roztrhlo. 

Takže teraz mám náhradu za ruku :/ Napadlo mi že by som to mohol zobrať trochu viac športovo a vymeniť dlaň umelej ruky za hák, už pre tú srandu. Ale rozhodol som sa to nakoniec nerobiť pretože som jednoducho nemal hák a tiež sa mi nechcelo. Samozrejme ten pahýľ ktorému hovorím "ruke" (tá umelá) nie je taká silná ako moja ľavá ruka. Dokáže sa hýbať do väčšiny smerov ale čo sa týka motoriky tak nič moc. Zvládnem zdvihnúť niektoré ľahké a malé predmety ale nedokážem napríklad písať alebo kresliť. 

То все :) Aj keď neviem čo presne si o tom bude myslieť otec keď to uvidí :/ Nemyslím že je na tom niečo zlé ale čo ja neviem on môže...