Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Prieskum okolia :)

<Time skip> o dva dni

Fajn, takže Prusko už tu nie je. Celé tie dva dni kedy tu bol by som zhodnotil ako veľmi nudnú a nezáživnú udalosť plnú nezmyselného sedenia, rozprávania o veciach typu "koľko somárov Prusko cestou sem stretlo", ohovárania iných krajín a sledovania ohňa alebo počasia za oknom, ktorú som asi musel zažiť ale vôbec mi nechýba a nestojím o to si ju zopakovať. 

Ale dnes ráno odišiel a tak môžem konečne vypadnúť von pretože Ruská ríša už netrvá na tom aby som tu zostal. Naviac už viem jakš-takš chodiť :) 

Nu, a tak som sa rozhodol preskúmať aspoň úzke okolie. Takže smerom pred domom bol les. Dom a les oddeľovala celkom úzka prašná cesta. Za domom boli rozľahlé lúky a za ne som nedovidel nakoľko tam bola hmla. Rozhodol som sa ísť teda smerom do lesa. Tam už som pred pár dňami bol, ale chcel som sa pozrieť aj do iných častí. Cítil som sa celkom zraniteľne keď som do lesa vchádzal neozbrojený. Keď som doteraz niekam išiel vždy som mal pri sebe aspoň nôž. Zobral som z kraja lesa teda ideálne dlhú a hrubú palicu a po zvyšok cesty ju z ruky ani na chvíľu nepustil. Tento les bol úplne iný ako všetky v ktorých som bol doteraz. Bol podivne tichý ale nie kľudný a každú chvíľu som si všímal ako niekde medzi kríkmi prebehol zajac alebo medzi listami stromov preskočila veverička. Po asi pol hodine cesty som narazil na skalu z ktorej vyvierala voda. Bol to malý prúdik a voda potom vytvárala malý potôčik. Rozmýšľal som či je voda pitná, ale podzemná voda by pitná byť mala, a mňa nenapadol lepší spôsob ako sa o tom uistiť tým že to rovno vyskúšam. Voda bola pitná. Ale studená. 

No keď nič viac tak aspoň mám záchytný bod pre prípad že by som sa stratil. Išiel som ďalej a narazil na pár ďalších podobných prírodných studničiek. A kopu stromov... Sakra, toto by mohlo byť mätúce... No, treba dúfať že sa nestratím. Myslím že sa celkom viem orientovať v priestore, ale aj tak. Len pre istotu. A našiel som aj menšiu jaskyňu, ale zistiť čo je vnútri už som nestíhal pretože sa začínalo stmievať a ja som vážne nechcel nocovať vonku a už vôbec nie hľadať cestu späť po tme, a tak som sa vybral na cestu späť s tým že... jaskyňu prezriem neskôr. Trebárs zajtra. 

Domov som sa vrátil asi pol hodiny po zotmení. Zaklopal som na dvere a do 10 sekúnd mi Ruská ríša otvorila a proste ma vtiahla dnu. 

Ruská ríša: Kde si bol?! Už som ťa chcel ísť hľadať! 

Sovietska ríša: Prepáčte, zabudol som na čas. Uvedomil som si koľko je až keď začalo zapadať slnko...

Ruská ríša: To je v poriadku ale ty si povedal že ideš na 2 hodiny. Pustil som ťa pod podmienkou že budeš do obeda doma a ty sotva stíhaš večeru! 

Sovietska ríša: Prepáčte ja-

Ruská ríša: Zabudol si sa o 5 hodín? 

Zavrel oči a pokrútil hlavou. 

Sovietska ríša: Ja viem že to znie neuveriteľne ale je to pravda. 

Ruská ríša: Dobre. 

Otočil sa odo mňa chrbtom a povzdychol si. Potom prišiel k dverám a zobral do ruky drevenú palicu opretú o nich.

Ruská ríša: Pomôžem ti zlepšiť si pamäť. 

A kurva, prúser. o-o

Sovietska ríša: Eh-

Chytil ma za ruku a proste ma začal biť. Skvele, zase budem mať po celom tele modriny -_- Dobre, nebolo to také že by som mal pocit že ma ide zabiť lebo už aj také som zažil, ale aj tak to bolelo a snažil som sa vytrhnúť sa mu. Nakoniec ma proste hodil na stenu a ja som mal čo robiť aby som hneď potom nespadol aj na zem.