Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

(Ne)možný koniec

<time skip>
Bolo celkom hard sa dostať z námestia nakoľko sa mi furt podlamovali nohy. Pritom už som zvládol aj oveľa horšie. Myslím že je to psychologický efekt z toho ako do mňa celou cestou Japonsko a Taliansko hučali že za chvíľu zhebnem. 

Taliansko trvalo na tom že musím hneď teraz ísť do nemocnice a dobre že mi už nevolal sanitku ale aj vo svojom polomrtvom stave som mu dokázal stručne vysvetliť že do žiadnej nemocnice nejdem ani keby mi to ošetrenie zaplatil pretože viem čo za trdlá sú tí ľudia tam (minimálne tí modrý a nebudem riskovať že niekoho z tých modrých akurát trafím) a nemienim si nechať odrezať hlavu. A tak som si s pomocou Chorvátska ranu tak nejak zapchal a skončili sme v nejakej random malej, skoro opustenej kaviarni. Vážne tam nikto nebol. Zobrali sme si nejaké pitie, Chorvátsko už nepotreboval chlast nakoľko si niečo kúpil v tom stánku a tak si teraz zobral kávu. Japonsko jahodoví džús, ja vodu a Taliansko to nevydržalo a zobralo si víno, aj keď len tak trochu na zašpinenie pohára. Ale bolo tu nejak mĺkvo, pozeral som z okna ale ostatný pozerali do pohárov. 

Sovietska ríša: Ste... ste všetci v pohode?

Taliansko: *povzdych* mmm... 

Japonsko: Soviet... nevedeli sme že poznáš Os...

Sovietska ríša: Ja ju nepoznám dobre? Poznám 3. ríšu a to vám muselo byť jasné. Taliansko a Japonsko som stretol pred pár hodinami lebo prišli ku nám domov s tým že chcú Nemecko vidieť a išli von. Nikdy predtým som ich nevidel. 

Taliansko: Dobre Soviet len... neber to tak že ťa obviňujem len ak si ich nabudúce niekde všimneš neupozorňuj ich na seba. Aspoň keď si s nami. 

Sovietska ríša: Čo s vami dvoma je? Myslel som že sú to vaši rodičia, to ich fakt tak nenávidíte?

Japonsku do očí vhŕkli slzy a hneď na to si tvár zakryla rukami. Taliansko si povzdychlo a začalo slabo točiť úzkou časťou pohára.

Taliansko: Nie že ich nenávidíme... ale nechceme ich stretávať. Soviet sú... sú to zlý ľudia. Občas to pôsobí že ríša je jediná šibnutá, ale nie je to tak. Šibe im všetkým trom, Japonsko a Talianské kráľovstvo sú iba lepšie v tom že kontrolujú ako sa kedy správajú, ale sú to rovnaký psychopati. Ja... neviem či vieš čo urobili. 

Sovietska ríša: Viem. Samozrejme že viem, no a? Poznám kopu ľudí ktorých rodičia urobili kopu sračiek a borci sa s nimi aj tak bavia. 

Taliansko: Napríklad?

Sovietska ríša: Kalifornia, Texas, Florida, Ohio, Virgínia, Hawaj, Idaho, Arizona, Indiana, Colorado-

Chorvátsko: Dobre, dobre Sowiet, chápeme, nemáš rád Ameriku. *povzdych* Bol som v Osi... Moc ľudí to o mne nevie ale... kedysi sme boli priatelia. Bol som... ešte decko, ale dobre si tých magorov pamätám. A ak neveríš nám tak... videl si predsa ako sa celé námestie do 5 sekúnd vyprázdnilo keď sa tam ukázali. 

Sovietska ríša: Áno... to bolo divné. Ale dostal si pitie skôr :/

Chorvátsko: Áno, áno... 

Japonsko: Lenže Sowiet... Nechápeš? My sme nič neurobili. Napriek tomu nás ľudia a iné krajiny stále odsudzujú. Už nie tak ako kedysi, ale stále. Sotva sa môžeme baviť my s Talianskom, aj to nie veľa a nie na verejnosti pretože na nás potom ľudia začnú ukazovať a kričať veci o tom že sme Nacistické kurvy a neviem čo ešte. 😢 Nie to keď sa k nám pridá Nemecko. S Nemcom sme tiež priatelia ale nikto to nesmie vedieť. Ukameňovali by nás. ...Ty nemáš šajnu o čom hovorím čo?

Sovietska ríša: Práve naopak Japonsko ja veľmi dobre viem o čom hovoríš. A chápem že vo vašej situácii je to obmädzujúce ale... nie je to prehnané?

Japonsko: Ale-

Taliansko: Japonsko... nechaj to tak, aj tak to nepochopí. 

Uchechtol som sa a mal som chuť im niečo urobiť. 

*flashback* -1. ročník ZŠ. 2. deň v škole. 
Už druhý deň som išiel do školy radšej zadným vchodom, snažil som sa aby si ma spolužiaci nevšimli. Keď som prišiel do šatne zistil som že mi niekto na skrinku nakreslil dva hákové kríže a runy SSákov. Zatiaľ som nevedel kto to bol, ale čoskoro som to mal zistiť. Keď som prišiel do triedy moja lavica vyzerala takmer rovnako ako skrinka. Snažil som sa to umyť ale nešlo to. Bola to permanentná fixa. Do toho ku mne prišiel jeden zo spolužiakov. Už neviem kto to bol. Myslím že Maroko... asi áno... 

Maroko: Ahoj Nacista, fakt si sem prišiel znovu? 

Sovietska ríša: Ty si mi pokreslil lavicu?

Maroko: Ja? Niee! To sa zrodilo rovnako ako ty! 

Neviem kto: Soviet prečo si taký nacista? :D 

Sovietska ríša: Nie som-

Maroko: Máš vlajku ako Nacistické Nemecko, si nacista! 

Sovietska ríša: Nie som! Som komunista!

Maroko: NACISTA! 

Sovietska ríša: Neger! 

Maroko: ...Čo si to povedal?

Sovietska ríša: Prečo ma tak nazývaš hm?! 

Maroko: Ty jeden- Ale dobre. Samozrejme, rasistická sviňa si nemohla nevšimnúť že pochádzam z Afriky! Máš problém, je ti to jasné? 

Niekto už medzi tým stihol z chodby zavolať učiteľa a dostal som poznámku a zápis do triednej knihy. V skutočnosti Maroko ani nie je černoch. Jeho obyvatelia majú tmavšiu pleť ale nie je to Negroidná rasa. Je podobné ako Taliani alebo Španieli. A ani som to vtedy nemyslel ako urážku, ale vysvetlite 6 ročnému decku čo sú to rasové urážky. Čo sa dialo ďalej už si nespomínam, ale bolo to prvých 5 minút v škole... A tuším z tej prvej školy ma aj na konci 2. ročníka vyhodili s 3 zo správania za nejaké rasistické-nacistické-fašistické a neviem aké urážky a za určité väzby k nacizmu ako takému, pritom ak sa nemílim, nikdy som si nezakladal na rase ani na ničom takom. Čo ale viem je že moje prvé roky na škole boli peklo už len vďaka mojej vlajke a čo je rasa a nacizmus ako taký som zistil až tam. A nikto mi nemôže hovoriť že to nechápem. Chápem to veľmi dobre, len som sa s tým narozdiel od nich aspoň trochu zmieril pretože mi došlo že s tým ľudia len tak ľahko neprestanú. 
*flashback end*

Rozhodol som sa nechať ich žiť, ale vstal som a jednoducho odišiel z tej kaviarne. Vody som sa ani nedotkol takže som nemusel byť milí aby to za mňa Taliansko zaplatilo. Neviem či som bol urazený alebo mi len bolo smutno alebo čo... Len som tam nechcel byť. No a nebudem tam nasilu... Išiel som domov. Také divné keď tam je tak prázdno. Už dávno som neprišiel do prázdneho domu... Rozmýšľal som že by som mohol trochu upratať, ale vykašlal som sa na to. Aj tak by tu bol do hodiny zas bordel, tak na čo si prirábať starosti? 

Asi za 2 hodiny prišla Os a vrátili mi Nemecko. Zobral som ho do jeho izby, ale už som mu nedával späť reťaze. Nechám to tak ale pod podmienkou že nebude protestovať a vezme si lieky, čo mu za to očividne stálo. Bol dlhšiu dobu bez nich ale zvládol to celkom fajn. 

Tretia ríša: Počkaj, chceš povedať že už môžem byť bez nich?

Sovietska ríša: To asi zase niee, ale keď to takto pôjde ďalej tak ich môžeš mať menej. :) 

Tretia ríša: A potom žiadne?

Usmial som sa a prikývol. Nemecko sa naklonil ku mne a silno ma objal. 

Tretia ríša: Mám ťa rád Sowiet :) <3

Sovietska ríša: Aj ja teba...