Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Západný svet

Do mojej kancelárie vtrhli ako na zavolanú spojené štáty a vytrhli ma z myšlienok. Zavrel dvere a znovu spustil ten svoj kolotoč. 

USA: Ahoj OSN, tak ako sa dneska máme?

OSN: No... ujde to. A ty Amerika?

USA: Skvele ako vždy. Vieš niečo by som od teba potreboval. 

OSN: Čo také?

USA: No... počul som že nacistický komunista sa vrátil do školy je to pravda?

OSN: Áno, prečo?

USA: Eeeeh... Asi... odpálil mojim deťom dom? Asi to? My si to s ním vybavíme ale ty sa musíš postarať o to aby to nikto nezistil dobre? Alebo lepšie. Aby o tom vedeli všetci a všetci sa na to pozerali tak že... proste odstraňujeme plevel. 

Povzdychol som si a pretrel si oči. Keby som neabsolvoval ten rozhovor pred pár minútami asi by som mu len povedal sumu a poslal ho preč s tým že to nejak zariadim, tak ako vždy. Ale teraz...

OSN: Amerika eh... ešte o tom porozmýšľam dobre?

USA: ...Porozmýšľaš? O čom chceš rozmýšľať?

OSN: Vieš... že robíte zlé veci však?

USA: Zlé veci? No ták! Bojujeme proti fašizmu, proti komunismu a proti potlačovaniu ľudských práv, čo zlé robíme?

OSN: Nie, neber to tak. Robíš dobrú vec Ame, len konkrétne tento problém... radšej už to nerieš. Nechaj to plávať dobre? A povedz svojim štátom to isté. 

USA: Ako nechaj to plávať?

V jeho hlase teraz bolo počuť hnev. Pristúpil ku mne bližšie a donútil ma tak o kus cúvnuť. 

USA: Ako nechaj to plávať OSN?! 

Chytil ma za golier a pritiahol ma k sebe. 

OSN: Jednoducho to nerieš. Sowietska ríša už vám neublíži tak neubližujte ani vy jej. 

USA: Sowietska ríša si tvrdo odpyká to čo urobila a ty zariadiš aby nás v tom všetci podporovali rozumel si mi?! Samozrejme ti za to príslušne zaplatím. Čo tak... 5 miliónov? 

Provokačne sa usmial. Je to 2 krát taká suma akú by mi ponúkol inak, ibaže toto nebol marketingoví ťah. Len som pomaly pokrútil hlavou. 

USA: 7 a pol. 

OSN: Amerika nie. Nechcem od teba peniaze. 

USA: Dobre. 10 rovných je posledná ponuka. 

OSN: Nepočúvaš ma. Nechaj si to. Nechcem aby si mi platil ani cent. 

Nechápavo naklonil hlavu nabok. Povzdychol som si a chytil ho za ruky, ešte stále držiace môj golier. 

OSN: Ja len... už v tomto nechcem pokračovať. Ale necháp ma zle, veľmi rád ťa podporím keď budeš chcieť niekomu pomôcť, ale nie ak sa chceš pomstiť. Už sme to predsa vyriešili. 

USA: ...Rozumiem. 

Odstúpil odo mňa asi o meter. Najskôr to vyzeralo že pochopil hoci jeho hlas znel otrávene. Potom však vytiahol revolver a než som si uvedomil čo sa deje už mi mieril na čelo. 

OSN: A-Amerika?

USA: Itália ti dala viac alebo čo? Teraz si sa pridal k nepriateľom? 

OSN: Nie, Taliansko je mojou členskou krajinou rovnako ako ty. 

USA: Mlč! Kto je Itália? Skurvený fašista! To že kapituloval nič nemení na tom čo urobil! Komu myslíš že vďačíš za svoju existenciu?! Myslíš že zasraný Sovietsky Zväz alebo Čína by sa zaujímali o svetový mier?!

OSN: Mám 51 zakladajúcich štátov, Amerika upokoj sa. V žiadnom prípade nevďačím za existenciu len tebe a nemáš nárok ma používať na svoje účely ja nie som NATO! 

USA: Fajn, tak máš 51 zakladateľov. Lenže ja mám 52 štátov ktoré by si vlastne užili možnosť sa s tebou trochu pohrať tak si vyber. Buď ty alebo ten fašista. ...Alebo snáď, niektoré s tvojich detí? :)

Znovu sa usmial. Pokrútil som hlavou. Vedel som že by im vedel ublížiť keby sa rozhodol, ale to som mu nesmel dovoliť. 

OSN: Nie. Tí s tým nemajú nič spoločné.

USA: Vedel som to. Tam kde prestávajú platiť peniaze už platí len brokovnica a hrubá sila. Tak teda? Urobíš mi radosť za tých 5 melónov? :)

Prikývol som. 

OSN: Dobre... urobím to, ale nič viac. 

USA: Ja viem že sa na teba dá spoľahnúť :) 

S týmto odišiel a zanechal ma v kancelárii samého. Povzdychol som si a sadol si za stôl. Oprel som si hlavu a pretrel si oči. Napadlo mi že už som pekne dlho nespal. Ako dlho to bolo? 2 týždne? Tri? Bohužiaľ mám sotva čas prísť domov, a dlho som nevidel už ani svojich chlapcov. Teda s výnimkou WHO a občas UNICEF... Vytiahol som zo šuplíka znovu paklík s lítiovými tabletkami a pozrel sa na nich. Rozmýšľal som čo urobiť a nakoniec som si jednu zobral a pokúsil sa vrátiť k práci.