Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Prosím dostavte sa do 24 hodín na policajnú stanicu pre podanie vysvetlenia

<time skip>

Vrátil som sa späť domov až keď už zapadalo slnko. Bola zima takže to bolo celkom skoro. No... a úprimne mi bola trochu kosa, vlastne nie trochu ale mal som po rukách aj nohách omrzliny 2-3 stupňa O_o Jak sa to stalo v -10°C nemám šajnu ale asi som nemal šahať na sneh. :/ Inak tu v meste respektíve na kraji mesta, kde nie je betónová cesta ale občas tu jazdia autá je taký divný sneh ako býva na prechodoch a na okrajoch ciest, ibaže toto vyzeralo ako keby tento sneh proste zamrzol takže sa do neho nedalo ani skákať ako na jar. Tu zimy nikdy nie sú nejaké dlhé alebo studené. -26°C je najnižšia teplota čo som tu začal a najdlhšia zima trvala od Novembra do Marca takže toho čvachtavého snehu je okolo ciest tak vo Februári a v Marci bohate, naviac ešte občas aj v marci čo-to nasneží aj keď je to väčšinou len taký ten dážď s trochou snehu čo ale čvachtanicu na ceste len vylepší a tak s tým môžem ľudí v meste ktorých stretnem na chodníku srať často aj celú šestinu roka pretože keď ja do toho skočím tak to schytajú všetci okolo :)

Každopádne keď na mňa otec zo dverí zakričal aby som sa vrátil, práve som bol na dvore a dokončoval igloo ktoré som začal stavať asi po hodine čo som bol vonku nakoľko mi začala byť zima. :D No aspoň som sa zabavil a zostane tam pre prípad potreby.

ZSSR: Sowiet domov! Už aj. 

Sovietska ríša: Okej. 

No nebolo mi treba hovoriť 2x. Proste som sa postavil a išiel, aj keď som mal trochu zamrznutú držku takže nasledujúci dialóg bol z mojej strany trochu menej, prípadne vôbec zrozumiteľný. 

ZSSR: No ty vyzeráš. Nemohol si si zobrať aspoň mikinu a nie takto ísť vonku v... čo to máš vlastne na sebe nejakú blúzu? Čo si baba?

Sovietska ríša: Nie som. 

Pokrútil hlavou a zobral ma dnu. Samozrejme ešte predtým som sa oprášil pretože som bol celý od snehu a mokrý. Zobral ma do obývačky a doslova ma posadil na gauč. Nepovedal mi aby som si sadol, proste ma tam dal. Rozmýšľam že by ma tento postoj už mal urážať. Čo urobím s RI? Ten so mnou komunikuje ako s handrou ale komunikuje. Kiež to sú tu ľudia ktorý snáď ani nevedia že viem rozprávať...

Ruská ríša: Dobre, takže kde sme skončili? Povedzme že Ameriku preskočíme. Si si istý že sa o dieťa dokážeš postarať?

ZSSR: Lepšie než vy, a už som to povedal minimálne 70 krát, ak nie to tak ani raz. 

Ruská ríša: No dobre, ale si si naozaj istý? Ja si ho nenechám ale mám dojem že by mu lepšie bolo na ulici. 

ZSSR: *povzdych* Keď som zvládol 21 detí naraz jedno ma nezabije. Potrebujete ešte niečo?

Ruská ríša: Čo zmôžem? Len ti popriať šťastie. 

ZSSR: Takže môžete odísť?

Ruská ríša: Iste že môžem, ale buď tak láskavý, zrejme ubehne veľa času než sa znovu uvidíme, tak do tej doby trochu zapracuj na svojich spôsoboch. Von trafím aj sám. Boh s vami. 

RI sa otočil na odchod a otec po ňom hodil naštvaným a urazeným pohľadom, zrejme za tú poslednú vetu. RI potom odišiel a otec sa pozrel na mňa. 

ZSSR: No tak teraz hovor. 

Sovietska ríša: Ja neviem, jednoducho boli- robili mi zle, veď to vieš. 

ZSSR: Ale pre to si sa ešte nemusel zastreliť ty génius! Stačilo za mnou prísť a povedať, myslel som si že to nechceš riešiť. 

Sovietska ríša: Počkaj, čo? Myslel som si že hovoríš o tých Američanoch.