<time skip>
Vrátil som sa späť domov až keď už zapadalo slnko. Bola zima takže to bolo celkom skoro. No... a úprimne mi bola trochu kosa, vlastne nie trochu ale mal som po rukách aj nohách omrzliny 2-3 stupňa O_o Jak sa to stalo v -10°C nemám šajnu ale asi som nemal šahať na sneh. :/ Inak tu v meste respektíve na kraji mesta, kde nie je betónová cesta ale občas tu jazdia autá je taký divný sneh ako býva na prechodoch a na okrajoch ciest, ibaže toto vyzeralo ako keby tento sneh proste zamrzol takže sa do neho nedalo ani skákať ako na jar. Tu zimy nikdy nie sú nejaké dlhé alebo studené. -26°C je najnižšia teplota čo som tu začal a najdlhšia zima trvala od Novembra do Marca takže toho čvachtavého snehu je okolo ciest tak vo Februári a v Marci bohate, naviac ešte občas aj v marci čo-to nasneží aj keď je to väčšinou len taký ten dážď s trochou snehu čo ale čvachtanicu na ceste len vylepší a tak s tým môžem ľudí v meste ktorých stretnem na chodníku srať často aj celú šestinu roka pretože keď ja do toho skočím tak to schytajú všetci okolo :)
Každopádne keď na mňa otec zo dverí zakričal aby som sa vrátil, práve som bol na dvore a dokončoval igloo ktoré som začal stavať asi po hodine čo som bol vonku nakoľko mi začala byť zima. :D No aspoň som sa zabavil a zostane tam pre prípad potreby.
ZSSR: Sowiet domov! Už aj.
Sovietska ríša: Okej.
No nebolo mi treba hovoriť 2x. Proste som sa postavil a išiel, aj keď som mal trochu zamrznutú držku takže nasledujúci dialóg bol z mojej strany trochu menej, prípadne vôbec zrozumiteľný.
ZSSR: No ty vyzeráš. Nemohol si si zobrať aspoň mikinu a nie takto ísť vonku v... čo to máš vlastne na sebe nejakú blúzu? Čo si baba?
Sovietska ríša: Nie som.
Pokrútil hlavou a zobral ma dnu. Samozrejme ešte predtým som sa oprášil pretože som bol celý od snehu a mokrý. Zobral ma do obývačky a doslova ma posadil na gauč. Nepovedal mi aby som si sadol, proste ma tam dal. Rozmýšľam že by ma tento postoj už mal urážať. Čo urobím s RI? Ten so mnou komunikuje ako s handrou ale komunikuje. Kiež to sú tu ľudia ktorý snáď ani nevedia že viem rozprávať...
Ruská ríša: Dobre, takže kde sme skončili? Povedzme že Ameriku preskočíme. Si si istý že sa o dieťa dokážeš postarať?
ZSSR: Lepšie než vy, a už som to povedal minimálne 70 krát, ak nie to tak ani raz.
Ruská ríša: No dobre, ale si si naozaj istý? Ja si ho nenechám ale mám dojem že by mu lepšie bolo na ulici.
ZSSR: *povzdych* Keď som zvládol 21 detí naraz jedno ma nezabije. Potrebujete ešte niečo?
Ruská ríša: Čo zmôžem? Len ti popriať šťastie.
ZSSR: Takže môžete odísť?
Ruská ríša: Iste že môžem, ale buď tak láskavý, zrejme ubehne veľa času než sa znovu uvidíme, tak do tej doby trochu zapracuj na svojich spôsoboch. Von trafím aj sám. Boh s vami.
RI sa otočil na odchod a otec po ňom hodil naštvaným a urazeným pohľadom, zrejme za tú poslednú vetu. RI potom odišiel a otec sa pozrel na mňa.
ZSSR: No tak teraz hovor.
Sovietska ríša: Ja neviem, jednoducho boli- robili mi zle, veď to vieš.
ZSSR: Ale pre to si sa ešte nemusel zastreliť ty génius! Stačilo za mnou prísť a povedať, myslel som si že to nechceš riešiť.
Sovietska ríša: Počkaj, čo? Myslel som si že hovoríš o tých Američanoch.
YOU ARE READING
Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)
FantasíaPokračovanie 1. knihy menom "Tajomstvá temnej minulosti" platí to isté čo pri prvej knihe, upozorňujem na krv, NSFW, nepopulárne názory, kontroverzné scénky, imperialismus, komunismus, fašismus, možno rasizmus ale nechcem nikoho uraziť a nesnažím sa...