Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Dilema

<time skip>  01:45 v noci
Počítal som vločky na chodníku a sedel pred domom. Nie na schodoch, potreboval som sa schladiť tak som si išiel ľahnúť do snehu. Nemal som nič nad čím som chcel rozmýšľať. Aspoň som sa s ničím nechcel zahadzovať. Možno to bol účinok tých liekov ale je mi to fuk. Niekde spoza mňa sa vynorila 2. ríša a prišla ku mne. 

Nemecké I.: Ahoj.

Sovietska ríša: ...Ahoj?

Nemecké I.: Nechceš sa porozprávať?

Sovietska ríša: *povzdych* Vážne to musím vysvetľovať. 

Nemecké I.: Áno musíš!

Sovietska ríša: Dobre, vedel som že oheň je vaša slabina tak som to použil. Prišlo mi to lepšie než nechať vás aby ste roztrhal otca. 

Nemecké I.: To som nemal v pláne. 

Sovietska ríša: Ale vyzeralo to tak. 

Nemecké I.: Nie. 

Sovietska ríša: Dobre, ale aj tak. Skončil celý dolámaný a kto vie čo by ste urobil keby som vás nechal?

Nemecké I.: Dolámal by som ho ešte viac. 

Sovietska ríša: No presne. Naviac som sa vás ani poriadne nedotkol. 

Nemecké I.: Odkiaľ si vedel že mi ublíži?

Sovietska ríša: Oheň?

Nemecké I.: Mhm...

Sovietska ríša: Počul som Prusko zmieniť sa o niečom takom keď hovoril s RI. 

Nemecké I.: ......

Sovietska ríša: Prepáčte... Asi... som to nemal robiť ale nevedel som čo iné. 

Nemecké I.: Viem že si sa snažil pomôcť otcovi, ale prečo? X krát ti ublížil a oveľa viac než ja teraz jemu, a ty sa ho zastaneš? Prečo?

Sovietska ríša: Neurobil by ste vy to isté pre svojho otca?

Nemecké I.: Ani vo sne. 

Sovietska ríša: A vaše deti pre vás?

Nemecké I.: ...Teraz vtipkuješ? 

Sovietska ríša: *povzdych* Fakt mi musí jebať, som jediný divný na svete? 

Nemecké I.: Huh?

Sovietska ríša: Ja neviem, ale v posledných dňoch som dostal toľko krát zdrba za to že mám rád svojich rodičov že začínam pochybovať že je v tom so mnou ešte niekto. 

Nemecké I.: Soviet, láska je slabosť. 

Sovietska ríša: Nie je!

Nemecké I.: Je -_- Už ti to malo docvaknúť dávno. Je síce pekné mať niekoho koho máš rád a kto ti to opätuje ale potom ti ublíži ak o tú danú osobu prídeš, keď sa jej niečo stane a obetuješ všetko preto aby si jej pomohol, všetko úsilie pre to aby si ju získal späť. A pri rodičoch je to ešte horšie a pri tvojich ešte horšie. 

Sovietska ríša: Prečo?

Nemecké I.: Pretože Zväz je jebnutý ožran čo sa sám ani poriadne nepostaví na nohy a ak sa mu budeš snažiť pomôcť dostaneš za to maximálne bitku a ríša je blázon od prírody a tiež ti nepomôže. Nezahadzuj sa pre dobro iných. 

Sovietska ríša: ...Musím. 

Nemecké I.: Prečo?

Sovietska ríša: Pre svoj vlastný pocit. 

Venoval mi otrávený pohľad a mávol rukou. 

Sovietska ríša: Nemyslím to tak. *povzdych* Neviem či to pochopíte. 

Nemecké I.: Uvidíme, hovor. 

Sovietska ríša: Nezáleží mi na nikom okrem nich dvoch. Ale keby som sa snažil nemať ich rád cítil by som sa za prvé previnilo a za druhé by môj život bez tej trochy lásky nemal zmysel. Čo by som robil? Flákal sa pod mostom a fetoval?

Nemecké I.: Nie, mohol by si venovať čas aby si pracoval na sebe. 

Sovietska ríša: A na čo? Na čo by to bolo? Cítim sa tak že... proste je toho veľmi málo čo môžem stratiť a keby som chcel môžem sa pokúsiť dosiahnuť hocičo a získať hocičo. Ale na čo by mi to bolo? 

Nemecké I.: Si úbohý. Potrebuješ "lásku" na to aby si mohol žiť?

Sovietska ríša: Vy ste nikdy nikoho nemiloval? Nemusia to byť vaši rodičia, hocikto iný. Rakúsko-Uhorsko napríklad. 

Nemecké I.: ...Áno, ju som mal rád. 

Sovietska ríša: No tak vidíte. 

Nemecké I.: A zaplatil som za to životom. 

Sovietska ríša: Čože?

Nemecké I.: *povzdych* Boli sme priatelia od detstva ale nič viac než to. Neskôr sme sa stali spojencami a vo veľkej vojne sme spolu bojovali. Za tie roky strávené spolu som sa do nej zaľúbil a ona mi to opätovala. Ale potom prišlo Taliansko a zabilo ju. Samozrejme bol som naštvaný a chcel som sa mu za ňu pomstiť. Lenže mal so svojimi spojencami obrovskú prevahu a nakoniec ma porazili. Bola to moja jediná láska, no a skončilo to ako muselo.

Sovietska ríša: Ale... Nemusí to tak byť vždy. 

Nemecké I.: Videl som kopu ďalších ľudí zhorieť za pre svoju "lásku". Je ešte horšia než nenávisť. Ale ako ti to mám vysvetliť? Aj tak si urobíš po svojom. 

Sovietska ríša: ...Ja už život nemôžem stratiť. A nič viac okrem... tohoto

Otočil som sa a ukázal smerom na dom za nami. 

Sovietska ríša: Nič viac už nemám. 

Nemecké I.: Ako- "nemôžeš stratiť život" 

Stiahol som z hlavy obväzy, odhrnul si vlasy a naklonil hlavu nabok aby som mu odhalil dieru na boku hlavy. 

Nemecké I.: Čo sa stalo?

Sovietska ríša: Zabil som sa :/

Nemecké I.: Prečo?

Sovietska ríša: Nechcel som byť na príťaž. 

Nemecké I.: Na príťaž? Ako komu? Otcovi?

Sovietska ríša: Áno. ...?

Na chvíľu som sa zamyslel a potom som sa pozrel na Nemecko. Privrel oči a niekoľko krát prikývol. 

Nemecké I.: No vidíš. Tak si na to tiež doplatil. Chceš zopakovať znovu tú istú chybu? 

Sovietska ríša: Nezabil som sa preto že som mal otca rád, ale preto že som bol slabý. 

Nemecké I.: A nebudeš silnejší ak sa nezbavíš záťaže. 

Sovietska ríša: Nemecké Impérium, hovorte čo chcete, ale ja sa toho nevzdám. 

Nemecké I.: ...Si ešte decko, raz ti to snáď dojde. Každopádne ak na mňa ešte raz vytiahneš oheň a nech je to aj malá zápalka, zabijem ťa a postarám sa aby to bolo veľmi bolestivé!

Postavil sa a dal sa na odchod. Otočil som hlavu za ním a ešte ho zastavil. 

Sovietska ríša: Môžem zomrieť dva krát?

Proste si povzdychol a mávol rukou. 

Nemecké I.: O to horšie pre teba. Bude to trvať dlhšie. 

Sovietska ríša: Ale vážne... Čo keby ma prešiel parný valec, z toho už sa nepozbieram. 

Nemecké I.: Večnosť je dlhá doba, raz sa dokopy dáš, aj keď možno budeš len kaša z mozgu v zaváraninovej fľaši. 

Išiel preč a ja som zostal ležať v snehu. Rozmýšľal som nad tým čo povedal, ale moje emócie boli dosť otupené, takže rozmýšľať nad niečím ako "láska" a hlavne ku rodičom (medzi ľuďmi a krajinami v mojom veku veľmi nepopulárna téma) nebolo skoro ani možné. Takže som nakoniec proste zaspal.