Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

...Os³?!

Vydali sme sa teda na cestu ku Chorvátsku domov, ale keďže Chorvát už mal absťák tak sme sa zastavili ešte v jednom bare ktorý vyzeral ako zmrzlináreň na kolesách ale nepredávali sa tam nanuky ale lacný chľast, iba sme boli v centre a tak tam bol nejaký ten rad a kým sme čakali v tom rade s Chorvátskom tak sa z uličky kúsok odtiaľ vynorili taký traja ľudia. Teda... jeden človek, jednen na pol človek a na pol mača a jedna rádioaktívna postavička. 

Sovietska ríša: Juu 😯 Ahoj :)

Tretia ríša: Jéj, ahoj Sowiet :) 

Taliansko: Kurva, mi jebe? 

Talianské kr.: ?

Chorvátsko: ...Čooo? 

Fajn, tak teraz tak dve tretiny toho radu odišli... vlastne takmer všetci a týpek ktorý bol na rade si zobral svoje pitie, hodil týpkovi za pultom prachy a zdrhol. 

Taliansko: Vy traja? Kde ste sa tu zobrali vy traja?! 

Talianské kr.: To by som sa pýtal tiež... Chorvátsko si to ty?

Chorvátsko: Asi áno o_o

Japonské C.: Eeeh... dobre... toto je blbá situácia, naviac sme zase na verejnom mieste-

Chorvátsko: Kde je- Japonsko??

Pokrčil som plecami. 

Sovietska ríša: Pred tebou?

Taliansko: Ale vážne, kde je?

Sovietska ríša: Pohľadám. 

Obišiel som ten stánok ktorý medzi časom už aj zavrel, Japonsko som našiel za ním vzadu. Zobral som ju a doniesol ju späť ku ostatným. A dal som ju na Taliansko. 

Sovietska ríša: Podrž. 

Japonské C.: Ty si vedel že sa spolu bavia? 

Talianské kr.: Ani ň.

Tretia ríša: Ja hej. :D

Taliansko: Sowiet? Vysvetlenie prosím. Ty poznáš Os?

Sovietska ríša: No... od dneska. :/ 

Talianské kr.: Čo myslíš tým "od dneska"?! To ako si nás trolil po telefóne berieš akože sme sa spoznali?!

Sovietska ríša: Nooo aj to by mohlo byť, ale keď už ste sa pozvali ku nám domov tak sa asi poznáme :/ Nie že by som bol expert. 

Chorvátsko: (Soviet nechce ti zas prejebnúť? Teraz by sa to celkom hodilo)

Sovietska ríša: Em... Nie :) 

Japonecké C.: Dobre, podrž ň Itália. 

Japonsko dal Taliansku 3. ríšu a prišiel k Japonsku. 

Japoneské C.: Čo- si zač?

Japonsko: Eh... Nihon koku?

Japonské C.: To určite... moja dcéra je malé, otravné mača ktoré má rado trápne kreslené postavičky, nie sfetovaná troska!

Japonsko: Ale- otec...

Sovietska ríša: Heeej! Radšej buď raz ticho dobre? 

Japonské C.: Prosím? 

Tretia ríša: (Hej! Pozeraj Ital, bude zábava! :D )

Sovietska ríša: Nechcem sa miešať do vašich rodinných vzťahov ale viete guľové na to aby ste mohol takto hovoriť a ani neviete že tomu dievčatku môžete ublížiť. Lenže mi ju máme radi, takže si držte odstup! >:( ....Ďakujem :3

Japonsko: (Soviet, utekaj... )

Japonecké cisárstvo mi venovalo dlhý pohľad, potom vytiahlo katanu a išlo po mne. Mne došlo že som v riti, vytiahol som nôž a tak na pol utekal a na pol bojoval. Ale nie som práve kungfu panda takže to bolo také... zložitejšie. No... každopádne som bol celý dorezaný, ale aj Japonská ríša dostala aspoň pár rán. Síce boli zrovnateľné s paper-cutom ale aspoň niečo. Nakoniec sa rozhodol ma ušetriť. 

Japonské C.: Zabil by som ťa ale si synom môjho priateľa takže to neurobím. Pod podmienkou že si budeš do budúcna dávať väčší pozor na to čo hovoríš! :)

Sovietska ríša: Ehem. A ak budem chcieť zdechnúť, stačí prísť za vami? Zvládnete to?

Japonské C.: Zabiť ťa?

Sovietska ríša: No... ja už som tak nejak asi mŕtvy... 

Japonské C.: Ako to myslíš "mŕtvy"? Si dieťa.

Sovietska ríša: Hej. Dieťa ale s džuznou v hlave! :)

Japonské C.: *povzdych* Zbabelec. Jedine zbabelec sa zabije sám. Nemáš dieru na čele. 

Sovietska ríša: Hej? Samovražda je trapas ale Harakiri je v pohode?! To asi nie!

Dobre, prebodol ma s tým mečom. Drbol som na zem a 3. ríša sa nejak dostala od Talianského kráľovstva a vyzeralo to že chce Japonsku niečo povedať, ale kedže furt nevedel poriadne chodiť asi po dvoch krokoch stratil rovnováhu a spadol vedľa mňa. 

Tretia ríša: Heeej... 

Taliansko: No dobre, asi bude čas ísť... 

Talianské kr.: Asi hej. A asi by bolo lepšie keby sme sa správali tak ako keby sme sa nikdy predtým nestretli. 

Taliansko prikývlo, kráľovstvo zobralo ríšu preč so zeme a celá os odišla späť do nejakej uličky. Naše Taliansko mi pomohlo na nohy. Dalo sa mi stáť, ale s dierou v bruchu sa mi celkom blbo chodilo aj keď som sa snažil aby to nebolo poznať, mal som pocit že za chvíľu skončím v bezvedomí lebo to celkom dosť krvácalo a ja už som zase blbo videl.