Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Naspäť v škole :D

Sovietska ríša: Ahoj, tak ako? Funguje to?

ZSSR: Je to celé zanesené, ten kotol treba vymeniť, nepoužíval sa roky. 

Sovietska ríša: Hm, ide to vyčistiť?

ZSSR: Ide ale bolo by to treba odmontovať. 

Sovietska ríša: Hm... 

Otvoril som dvierka a pozrel sa dnu. Je to niečo takého ako na obrázku, ale o čosi vyššie smerom hore a má to dve okienka. Jeden na oheň a druhé pod nimi ktorými sa zbiera popol z ohňa aby sa nemusel oheň zahasiť aby sa pahreba vyčistila. 

Sovietska ríša: Moment... 

Odmontoval som celú tú dvierkovú časť kotla a vliezol dnu. Ľahké to nebolo ale dal som to:)

Sovietska ríša: Áno! :) Vojdem sa tu. 

ZSSR: A von sa dostaneš?

Sovietska ríša: Ešte neviem. Podáš mi kefu alebo niečo čím to umyjem?

Povzdychol si a cez tej istý otvor mi podal takú tú komínovú štetku alebo čo to vlastne je. Tak či tak, očistil som ten klaustrofobický priestor a bolo pár chvíľ kedy sadze tak zaplnili vzduch vnútri že som sa seriózne bál o život a o to že by som sa tam zadusil, ale nakoniec sa nestalo, len som bol celý čierny keď som odtiaľ vyliezol. 

ZSSR: ??? Eeeeh... Máme tu černocha. 

Sovietska ríša: Oci... -_-

ZSSR: Jáj to si ty, *povzdych* choď sa umyť, dokončím to. 

Podal som mu štetku a išiel von. Voda nejde takže sneh je jediná alternatíva. "Umyl som sa" a vrátil sa dnu.  Otec medzi tým vyliezol na strechu a pustil sa do čistenia komínu z dola. Zdalo sa že to zvládne a tak som išiel späť za Nemeckom. Stále sa krčil pod prikrývkou na zemi a trochu sa triasol. 

Tretia ríša: Soviet, ako to že ti nie je zima? 

Sovietska ríša: Neviem, ale to nič. Komín je ešte špinavý ale o chvíľu by mal kotol začať fungovať takže to bude v poriadku. 

Usmial sa a natiahol ku mne ruku. 

Tretia ríša: Je tu oveľa lepšie keď si tu. :) 

Sovietska ríša: Som rád. No, dom je celkom rozbitý, pamätám si ho v trochu lepšom stave, ale som rád že som otca presvedčil aspoň na ten kotol. On so zimou nikdy nemal problém tak je to také... Ale ešte by som asi mal ísť niečím opraviť okná nech to teplo keď tu bude nemá kadiaľ utiecť. 

Tretia ríša: Dobre :)

Tak som sa zobral a išiel do obývačky kde bolo niekoľko okien stále rozbitých. Boli v nich plachty, ale netušil som kde tie sú teraz. Našiel som nejaké handry ktoré už sa asi nebudú používať na nič iné a klince a pribil ich do rámov okien. Nepýtal som sa síce otca na povolenie ale nemyslím že bude proti. 

ZSSR: Sowiet?

Ozval sa otcov hlas z pivnice. Položil som kladivo a zvyšné dva klince na stôl a išiel za ním. 

Sovietska ríša: Áno?

ZSSR: Malo by to ísť ale choď odstaviť elektrinu, tá je rozbitá kompletne. 

Sovietska ríša: Aha, a ako sa to robí? 

ZSSR: To len musíš vypnúť takú páčku. 

Páčku kde??? Tak či tak, išiel som do tej skrinky čo máme pred domom, normálne by mala byť na zámku ale dvierka odtiaľ boli už dlho vypadnuté, držali len na jednom pánte ktorý bol tiež len opravený klincom a zamknúť sa nedali. Neviem akú páčku som mal vypnúť lebo žiadna tam nebola ale predpokladal som že je proste len zlomená. Urobil som teda najväčšiu blbosť akú som mohol, a tou bolo pretrhnúť jeden z káblov o ktorých som si myslel že privádzajú elektrinu do domu. Elektrina ma samozrejme hneď striasla ale stratil som rovnováhu a tak spadol na zem a dostal sa z jej dosahu predtým než by mi mohla nejak vážne ublížiť. Pozrel som sa na svoju ruku. Mal som ranu či... popáleninu začínajúcu na prostredníku a ukazováku a končiaca až niekde pri zápästí. Bolelo to ako sviňa, nevedel som koľko voltov to malo ale bol som rád že som spadol inak by asi už bolo po mne. Dal som ruku do snehu a schladil ju tak, bolelo to ešte viac keď sa rana dotkla malých studených krištálikov ľadu, ale nechal som to tak a potom išiel domov.