Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Masaker

Postavil som sa zo zeme a Taliansko vstalo tiež a zachytilo ma aby som nespadol. 

Taliansko: Tak kam ideš teraz hm? Máš už nejaký plán?

Sovietska ríša: Nie, netuším čo robiť. 

Taliansko: Dobreeee... máš šťastie pretože ja viem. Teda... ak stále nestojíš o moju pomoc tak...:)

Sovietska ríša: Tak fajn, hovor...

Taliansko: No myslím že by ti v prvom rade bolo treba zbrane. 

Sovietska ríša: Žiadne strelné zbrane, mám na viac. 

Taliansko: Fuf... tak iba nôž?

Sovietska ríša: Mhm. Ten mám. 

Taliansko: Chceš 6 ľudí zložiť len s nožom?

Sovietska ríša: 7, možno viac. Uvidíme kto sa ešte pripojí. 

Taliansko: Hah, mám rád výzvy ale keby si aspoň prial nejakú pomoc a nepotreboval do toho ísť po hlave. To o čo sa snažíš je nemožné. Nechcem ti brať ilúzie ale nie len že nesplníš cieľ, ani sa odtiaľ nedostaneš po svojich a možno vôbec.

Sovietska ríša: Fajn, rátam s tým rizikom. 

Taliansko: Tak ako to chceš urobiť?

Sovietska ríša: Amíkov som bojovať ešte nevidel, NATO ako jediné zastrelím ešte predtým než sa niekam dostane a s ostatnými už to potom bude hračka. 

Taliansko: A čím ho chceš zastreliť ak sa smiem spýtať?

Sovietska ríša: Šlohnem mu služobnú zbraň :/ 

Taliansko: To ti nevíjde. 

Sovietska ríša: Že nie? :D

Uškrnul som sa a namieril si to ku škole. Cestou som zobral nejakú palicu aby sa mi chodilo aspoň o trochu lepšie. 

Sovietska ríša: Taliansko, môžeš ísť do triedy a hrať sa že sa nič okrem toho že si prišiel neskoro nestalo? 

Taliansko: Môžem, fakt ti nemám nijak pomôcť?

Sovietska ríša: Vlastne... je tu jedna vec čo by si mohol urobiť... 

Taliansko: Počúvam :D

Sovietska ríša: Môžeš sa postarať aby nikto po tom ako sa všetci vrátia z veľkej prestávky nedostal von z budovy? Oknami ani dverami. 

Taliansko: Áno, to nebude problém :) Iba bude problém zariadiť to tesne po veľkej prestávke bez toho aby si to niekto všimol. 

Sovietska ríša: Teda... chodí sa ešte von?

Taliansko: Dnes sa nepôjde, už je chladno. 

Sovietska ríša: No tak potom už pred veľkou prestávkou. Zvládneš to za 2. hodinu?

Taliansko: Mhm, samozrejme. :) A nepovieš mi čo plánuješ?

Sovietska ríša: Nie, nechaj sa prekvapiť. :) 

Pokrčil plecami a pobral sa do triedy. Ja som zostal sám na hlavnej chodbe. Išiel som teda do jedálne a čórol tam plátenú tašku a pár nožov. Vlastne všetky čo tam mali bez ohľadu na to či boli ostré alebo tupé a jeden zapaľovač, a tiež jednu vidličku, len pre srandu :D Nôž je veľmi jednoduchý nástroj ale je veľmi veľa vecí čo sa s ním dá vymyslieť. Potom som preliezol kotolňu a našiel barel benzínu. To sa zíde do budúcna, no teraz musím zložiť NATO. Išiel som do kabinetu Angličtiny kde by mal byť ale nebol tam. Tak som sa vrátil pre benzíny a rozlial ich po niektorých častiach školy. Konkrétne po informatickej učebni a popod dvere trochu aj na hlavnú chodbu. A ešte aj pár ďalších miest ale neprepojil som ich. Zazvonilo na koniec 2. hodiny, všimol som si že hlavné dvere boli zablokované a cez okná som teraz veľmi nevidel pretože na druhej strane čosi bolo. Neviem čo, ale nebolo cez to vidieť, akoby nejaké panely alebo tak niečo. Išiel som za NATO a prekĺzol do jeho kabinetu. Nebol veľmi opatrný. Schoval som sa za dverami a keď prešiel okolo z puzdra na opasku som mu zobral pištoľ, odistil ju a namieril ju na neho. Zastal a začal sa otáčať ale to som mu už prehnal guľku hlavou. Aliancia je však dosť odolná a tak len stratila rovnováhu. Strelil som mu ešte dva krát do hrude a potom vytiahol jeden z ostrých nožov a bodol ho do oboch ramien. Potom som mu vyhrnul nohavice nad kolená a tým istým nožom prerezal šľachu na kolene z hornej aj dolnej strany nôh. NATO som potom už len zapchal ústa a zalepil ich izolačnou páskou a rovnako mu ruky aj nohy zlepil páskou. Pred odchodom som sa postavil a pozrel sa na neho. Takto sa mi páčil. Nezabralo mi to ani minútu takže chudák sotva mal šancu sa spamätať alebo brániť.