Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

???

Druhý deň ráno:

Au... proste... au. Zobudil som sa nečakane na stole a rozmýšľal čo sa včera stalo, ale mal som okno. Postavil som sa so zeme. Prusko tam ešte furt bolo. Opierajúc sa o stôl som sa postavil a voľnou rukou si zakryl oči. Pokrútil som hlavou a pomaly sa mi začala vracať pamäť. Dostal som sa do kuchyne kde bola Ruská ríša a prekvapivo vyzerala celkom fajn. Nie tak fajn ako bežne, ale fajn. 

Ruská ríša: Dobré ráno. To si si nepospal dlho. Ako ti je?

Sovietska ríša: Už bolo lepšie, aj vám dobré ráno. Kto nakoniec vyhral?

Ruská ríša: Ja. Ale bol si dobrý. Úprimne som nečakal že porazíš Prusko.

Sovietska ríša: Počkať čo?!

Ruská ríša: Hra skončila asi... pred troma hodinami. Prusko vypadlo okolo jednej v noci takže... no. Asi tak o 2 hodiny. 

Sovietska ríša: Yay :D

Ruská ríša: Vieš aká je cena za 2. miesto?

Sovietska ríša: Za 2. miesto nie je cena?

Ruská ríša: Nie. Ten kto je 2. budí ostatných. Tak utekaj. 

Sovietska ríša: Dobre... a môžem si požičať hrniec?

Ruská ríša: Môžeš ale myslel som že ťa bolí hlava. 

Sovietska ríša: Prežijem :)

Požičal som si hrniec a lyžicu, prišiel k Prusku, položil mu hrniec ku hlave a začal po ňom trieskať. Okamžite bol hore :D Pokúsil sa posadiť sa ale tresol si hlavu o stôl. 

Prusko: A- Scheisse! Prestaň! Jebe ti?! 

Prestal som a postavil som sa. 

Prusko: Mmmh... kto vlastne si?

Sovietska ríša: Sovietska ríša, rád vás znovu spoznávam. :D

Zobral som sa a išiel vrátiť hrniec na miesto. 

Ruská ríša: Prusko prehral si. Upratuješ. 

Prusko: ...Zase?

RI neodpovedal a Prusko si tak proste len znovu ľahlo na zem a ležalo. 

Ruská ríša: Fajn, tak ak tam zostávaš tak si urob raňajky sám. 

<time skip>

Tento deň bol akosi ešte nudnejší než býva bežne. Napadlo mi na chvíľu vypadnúť vonku ale tam bola zima a naviac som tam nemal čo robiť a stále to necítim úplne na nejaké preskúmavanie okolia. Väčšinu času som si čítal ale už všetky knihy druhý krát. Nikdy by som nepovedal že budem mať toľko času na čítanie, ale vlastne som o tom ani nikdy netúžil. Nie je to môj koníček. :/