Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Tak čo ďalej?

Ešte chvíľu sme tam sedeli. Ruské Impérium na tom niečo bavilo keďže tak sedel dobrovoľne a celkom dlho no ja som len čakal na povolenie odísť alebo dokým mohol ísť tiež. Úprimne som sa cítil dosť na ihlách, ale celkom ma potešilo, že tie jeho pravidlá boli normálne. Trebárs doma som mal oveľa prísnejšie pravidlá zatiaľ čo Ruská ríša sa zdá, že je mu úplne ukradnuté či sa znovu zabijem alebo odídem do Indie pásť slony. Na jednej strane som rád že si ma tu nechá no na druhú sa ho furt bojím a nerád by som prišiel k úrazu. 

Možno 20 minút sedenia, ktoré sa mi zdali ako 20 hodín sme išli dnu. 

Ruská ríša: ...Si si istý, že je ti dobre?

Sovietska ríša: Em... áno... trochu sa mi točí hlava ale už je to v poriadku. 

Ruská ríša: Nepočul si ma?! Povedal som ti že ak sa ti krúti hlava tak máš zostať v posteli. 

Sovietska ríša: Prepáčte...

Ruská ríša: Sadni si. 

Dal mi ruku na rameno a posadil ma na stoličku za mnou. 

Ruská ríša: Prečo si ma neposlúchol Sowiet? Čo som ti pred pár minútami hovoril?

Sovietska ríša: Viem, že ste povedal, že mám zostať v posteli ale nebolo to nejak vážne. Chcem povedať... nemotala sa mi hlava tak vážne, aby som nevedel chodiť alebo tak. Len trochu. 

Nenápadne prevrátil očami, zobral sklenený pohár, napustil do neho vodu a podal mi ho. 

Ruská ríša: Napi sa. 

Poslúchol som ho. Inak neviem či už som to hovoril, ale páči sa mi ako je celý dom v kárskom štýle. Asi to nie je nič nečakané, keďže je to dom "Cárskeho Ruska", ale je veľmi pekné, ako tu nie je nič jedno a doslova každý kúsok nábytku alebo steny je do detailov prepracovaný. Starý a zjavne opotrebovaný ale udržiavaný a stále krásny. 

Ruská ríša: Sowiet! Spíš či čo? 

Sovietska ríša: Prepáčte, hovoril ste niečo? 

Ruská ríša: Dobre, vidím že si duchom inde. 

Zobral ma z tej stoličky na ruky-

Sovietska ríša: Wow- č-čo to robíte?

Ruská ríša: Snažím sa ťa dostať do postele bez toho, aby si musel chodiť, nie je to snáď vidno?

Zobral ma do izby a uložil na do postele. 

Ruská ríša: Môžeš spať v tomto, je to čisté a malo by byť pohodlné. skôr ako o 3 hodiny z postele nevylezieš jasné?

Sovietska ríša: Rozkaz pane...

Ruská ríša: Prosím?

Sovietska ríša: Pardón, vlastne... áno vaša výsosť. 

Prikývol a hovorí sa na odchod. Ja som sa rozhodol na bok a zavrel oči. Tá posteľ bola naozaj veľmi pohodlná, ale bol to nezvyk spať na tak mäkkom matraci. Skoro neviem či je to pozitívna alebo negatívna zmena. Tak či tak som čoskoro zaspal, len som sa snažil nepátrať na to čo bude ďalej. Občas to proste nejde. Občas je jediná možnosť nechať prúd nech si s vami robí čo chce, a toto je presne jedna z tých situácií, kde neviem urobiť nič. A už vôbec som nechcel premýšľať nad tým, či bola moja poloúspešná samovražda dobrý alebo zlý nápad, pretože som rozhodol vtedy, že je zlý a zbytočne by som tým zaťažoval svoj mozog, naviac s tým teraz vážne nič neurobím.

<preskočenie času>

Zobudil som sa a prekvapivo všetko bolo tak ako predtým. Zdá sa, že tu sa nič zaujímavé diať nebude.