Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Rozhovor

Prešli asi dve hodiny a ani som sa nepohol. Z polospánku ma potom vytrhol až otcov hlas ktorý ma volal na večeru. Išiel som teda dolu a rýchlo sa najedol. Asi ma ani neprekvapilo že 2. ríša s nami nejedla. Už-už som sa chcel zobrať a vrátiť sa do izby ale niekto mi tento plán prekazil. 

ZSSR: Kam už ideš? 

Nemecké I.: Zostaň, chcem s tebou hovoriť. 

Sovietska ríša: Eeem... dobre?... O čo ide?

Nemecké I.: Nie tu, je to na dlhšie, poď so mnou von. 

Zmätene a asi dosť vystrašene zároveň som sa pozrel na otca ale ten sa len zamračil a mne bolo jasné že chápe že sa bojím ale že ak čakám že mi z toho pomôže som na veľkom omyle a ak ho o to požiadam jediné čo dostanem bude dosť pravdepodobne pár faciek a aj tak budem musieť ísť. Takže som proste prikývol. 2. ríša ma potom bez slov chytila za ruku spôsobom že keby som ju už nemal zlomenú tak už mám ale takto to len viac bolelo, nič viac mi nezlomil a zobral ma von. Došlo mi že pri sebe nemám nôž. Dobre, nepomohol by mi, ale aj tak som ho chcel mať pri sebe. Kde vlastne je? Neviem či som ho nenechal v škole ale... asi áno. Čo ja viem? Pri najhoršom nájsť iný nebude problém, len som sa teraz nemal čím brániť :/

Sovietska ríša: Prečo- ste chcel ísť von??

Nemecké I.: Neboj sa a poď. Vravím ti že je to debata na trochu dlhšiu dobu a nechce sa mi preberať to vnútri. 

Prikývol som. Celkom ho chápem, prekvapuje ma že dnu vydržal tak dlho, musí to byť pre neho ako byť zavretý v domčeku pre bábiky. Stále ma ale držal za ruku a namieril si to smerom z mesta. Sme na okraji takže stačilo prejsť lesík a boli sme na poli od ktorého cez stromy do mesta vôbec nebolo vidieť. Lesík je fakt malý. Keby ste išli viac na východ tak je tam stromov viac ale v tejto časti je to len asi 200 metrov stromov, a potom už nič. Celé mi to bolo nepríjemné ale mimo toho že som momentálne mal ruku na šalát, som sotva dosiahol špičkami na zem a rozhodne som nestačil krokom Nemeckej ríše takže ma z väčšiny časti ťahal za sebou a trvalo mu dobrých 5 minút než si to všimol. 

Sovietska ríša: Môžete prosím pustiť moju ruku? Neutečiem, prisahám. 

Pozrel sa na mňa a pustil ma.

Nemecké I.: Kde sa ti podarilo prísť o polovicu končatín?

Sovietska ríša: Polovicu? Prišiel som len o ruku. 

Nemecké I.: A krídla?

Sovietska ríša: Tie mám, ale nepoužívam ich takže ich nechávam skryté. 

Nemecké I.: Čo si urobil s rukou?

Sovietska ríša: *povzdych* Šibnutý spolužiaci...

Nemecké I.: Spolužiaci ti zobrali ruku??

Sovietska ríša: Mhm... kapitalisti. Nárokujú si všetko čo im nepatrí...

Nemecké I.: Hej, ale skôr ma prekvapuje že si sa dostal do školy. Vrátil si im to aspoň?

Sovietska ríša: Áno...

Nemecké I.: .......Máš rád násilie?

Zdvihol som k nemu pohľad ale niekoľko sekúnd som nemohol odpovedať. 

Nemecké I.: Odpovedz, nie je to zložitá otázka. 

Sovietska ríša: Ja... neviem. Občas áno...

Nemecké I.: Ako "občas"? Buď áno alebo nie. 

Sovietska ríša: *povzdych* Keď ma niekto naštve tak určite, ale inak... 

Nemecké I.: Inak ČO?

Sovietska ríša: Je to zložitejšie... 

Nemecké I.: Mhm... Prekvapilo ma keď si vyliezol z izby bez toho aby som musel prísť za tebou. Celkom odvážne. 

Sovietska ríša: Vďaka... asi... ....Nemecko- teda... 3. ríša nebola nadšená že ste prišiel... je v poriadku?

Nemecké I.: *povzdych* Áno. A prestaň byť ako Poľsko, nemám potrebu ublížiť každému koho mám po ruke. 

Prikývol som. 

Nemecké I.: *povzdych* Poviem to takto... Zrejme tu zostanem nejakú dobu a keď sa s tebou dá rozprávať bez toho aby si zaliezol pod posteľ tak chcem aby sme to vybavili hneď. 

Sovietska ríša: Dobre...

Nemecké I.: Nemusíš sa ma báť, neprišiel som vám ublížiť. 

Sovietska ríša: Ja len-... eh... prepáčte... 

Nemecké I.: Len hovor. 

Sovietska ríša: ...Otec povedal že ste nám prišiel pomôcť... ale neviem si to predstaviť... Neviem prečo by ste to robil, nezískate z toho nič. 

Nemecké I.: Ja nie som komunista Sowiet -_- Existujú aj iné než materiálne hodnoty. Ste moja rodina, preto som prišiel. 

Sovietska ríša: Potom vďaka ale to že sú sovieti ateisti neznamená že ctia len materiálne hodnoty, -_- stále máme tradície, prosím vás neurážajte Sovietsku ideológiu. 

Vydal nejaký čudný zvuk, niečo medzi vrčaním a štikútaním, a ešte chvíľu mi trvalo než som pochopil že toto má byť smiech. 

Nemecké I.: Guma. 

Sovietska ríša: Nie- nie som-

Nemecké I.: Si guma. 

Sovietska ríša: Tak fajn :|

Nemecké I.: Čo robíš cez deň a v noci?

Sovietska ríša: Eeeh... tak cez noc asi spím? 

Nemecké I.: Nečakané, a cez deň?

Pokrčil som plecami. 

Sovietska ríša: Neviem... asi nič. 

Nemecké I.: Chodíš do školy?

Sovietska ríša: Chodil som... ale z dvoch ma vykopli a 3. som podpálil a viac ich v meste nie je takže... už asi nie. 

Nemecké I.: Podpálil si školu?

Sovietska ríša: Mhm :) 

Nemecké I.: ...Zaujímavé... Pochválil by som ťa ale nie som práve fanúšik ohňa. 

Sovietska ríša: Nemohol som si pomôcť...

Už sme nejak moc nehovorili, len sme sa dá sa povedať prechádzali. 

Sovietska ríša: Takže... mi chcete povedať že neexistuje šanca že vďaka vám skončím bez hlavy?

Nemecké I.: Nie. Keď ma naštveš roztrhám ťa na kúsočky. S takým maličkým čudom ako ty nebudem zahadzovať čas aby som ti odhryzol hlavu. 

Sovietska ríša: Ešte lepšie o-o

Nemecké I.: Ale budem sa snažiť neurobiť ani to. 

Sovietska ríša: Fajn, keby náhodou schovám sa. 

Nemecké I.: Ak sa zobudím, nebude na celej zemi jediné miesto kde by si sa mohol schovať. 

Sovietska ríša: Eeeh... Existuje možnosť bojovať alebo utiecť?

Nemecké I.: Nie, ale môžeš sa pokúsiť. Ak sa ti to podarí budeš prví.