Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

Živé sny

Išiel som sa vyspať. Ale už ma vážne štve čo sa deje s mojou hlavou! Pretože za prvé sa mi snívali úplné somariny. Pre predstavu... Neviem, zábery na rozbité mestá z diaľky, mŕtvych Ľudí/krajiny, výbuchy a podobné blbosti, čo sú veci... ktoré sa mi nesnívajú zas až tak výnimočne. Lenže teraz to bolo úplne vytrhnuté z kontextu. A bežne si nepamätám čo sa mi snívalo ale teraz... to bolo ako keby som bol teleportovací sa dron :/ No a druhá vec, keď som sa zobudil strašne sa mi motala hlava. Alee... strašne moc. A keď prestala potom som zase začal vidieť preľudy. Uprostred mojej izby sa objavila T36 ktorá začal horieť a potom z nej vyliezli dvaja vojaci v Sovietskych uniformách z 1930-1945 (zhruba) a jeden z nich na mňa začal kričať zatiaľ čo druhý oživoval svojho kamaráta a potom ku mne prišli aj tí dvaja začali mi mieriť na hlavu Špaginmi (ППШ41 /Шпагин bola Sovietska zbraň z ww2 ale používala sa aj po vojne hlavne v krajinách Varšavskej zmluvy, bola veľmi spoľahlivá ale veľmi sa o nej nehovorí lebo vďaka AK47 si na ňu moc nezaujatých ľudí nespomína. Keď sa povie červená armáda väčšinu Ľudí napadne skôr 47 Kalašnikov.) 

Úprimne... nebolo mi príjemné ako na mňa ten týpek vrešťal a už vôbec nie to že to bola zvukovo-sluchová haluška, takže dva zmysli sa pokazili rovnako a môj mozog si to spájal dokopy a vyzeralo to dosť realisticky. Snažil som sa to teda ignorovať, ale ďalšia vec čo sa mi nestáva často je že.... som jednoducho zavrel oči ale sluchová časť stále pokračovala ako keby sa nič nedialo a keď som ich otvoril pokračovalo to ako keby sa nič nestalo akurát na mňa týpek začal kričať ešte viac a nadávať mi za to že si myslím že je haluška. A predtým odo mňa chcel aby som zavolal na nejakú základňu a oznámil im že sú tu Nemecké vojská a blížia sa smerom ku Stalingradu alebo také niečo. Ale odtiaľto je Stalingrad poriadne ďaleko. Ale začal som mať strach že je to reálne, lenže potom som sa postavil a cez týpka aj cez ten tank v pohode prešiel. Nič tam nebolo. A potom už to zmizlo aj keď som chvíľu bol vnútri T36 a tiež to vyzeralo realisticky, bola tam mŕtvola, sedačky, munícia, riadiace páky a všetko tak ako má byť, akurát mi teda nohy trčali z podlahy miesto toho aby som stál na nich. 

No to už bol večer a v podstate som mohol ísť znovu spať. 

Ale ešte predtým som išiel zas do lesa pretože zas došlo drevo. Tak na pol som spal a rozmýšľal som či ešte nájdem ten strom o ktorý som si ráno roztrepal frasnu. Ale nenašiel som. Dúfam že sa mi zas niečo nezdalo, ale každopádne hlavu furt rozbitú mám takže som ho asi len minul. 

No a potom som išiel spať a... 

Odkedy som išiel spať do asi... neviem, spať som išiel okolo desiatej tak asi do 3. ráno, sa mi sníval ďalší haluz sen a teraz počúvajte:

*sen*
Začalo to nejakým malým domčekom ktorý bol len za plotom od nejakého väčšieho mesta, na druhej strane bola jar chodili tam autá, svietilo tam slnko, a za plotom bol sneh, mrzlo, bola noc a bola tam len malá asi... ani nie 2m², a vietor tam fučal cez všetky škáry, tam v tom domčeku boli traja ľudia, 1. som bol ja, potom nejaká čiernovlasá strapatá teta, a muž okolo 40 ktorý sa už tak 3 roky neholil. V tom sne si nás moja hlava predstavila ako ľudí ktorý sa niekde v neurčitom čase a na neurčitom mieste stretli a spolupracovali aby prežili a v podstate vytvorili takú pomyselnú rodinu alebo tak čosi. Ale to neboli stále hlavné postavy toho sna pretože za chvíľu ich zabilo to čo žilo v jaskyni. Totižto na tejto strane plota bolo asi len nejakých 50 metrov miesta kde sa dalo normálne chodiť a aj tam bol svah s asi... 30° sklonom a bol tam tak meter snehu, pretože potom tam začínali strašne vysoké skaly. A v jednej z tých skál bola úzka a vysoká jaskyňa kde žil nejaký... ja neviem, som si myslel že temný boh alebo také čosi ale kľudne to mohol byť aj démon. No každopádne ovládalo to počasie, ničilo nám to chalúpku, aj keď vlastne predtým nám ju to asi aj postavilo. Jednoducho občas nám to pomohlo a občas nás to zabíjalo a toho muža to potom aj doslova zabilo. Jednoducho sa vzniesol nad zem a z ničoho nič ho roztrhalo. A tetu potom roztrhali vlci. Netuším ako vyzeralo to stvorenie v jaskyni pretože to nechcelo aby sme tam chodili a kto sa pokúsil ísť ďalej ako ku okraji kam nás to niekoľko krát volalo... zomrel. Tak ako ten muž. Spomínam si na jednu hlášku z toho sna, už neviem či som to povedal ja alebo niekto mne, ale citujem: "Prečo nás tí za plotom nevidia? Prečo nikto odtiaľ nevie že sme tu, nevie o tom tvorovi v jaskyni ktorý rozhoduje o našich životoch a nikto tam nepočuje náš krik?" Neviem už v akej situácii to bolo ale je to rozhodne na zamyslenie veta nie?
*koniec sna*

Potom som sa zobudil, boli nejaké tri v noci takže predpokladám že niečo z toho sna ale už si nespomínam čo presne to bolo. Tak som sa nad tým zamyslel a došlo mi že by som to asi mal zaradiť do kategórie zlých snov nakoľko... neviem čo to bolo za stvorenie v jaskyni ale dobré to nebolo. Ale tiež mi došlo že sa mi to vlastne páčilo. Že sny sú spôsob ako získať skvelý zážitok bez toho aby ste prišli k nejakej ujme na zdraví a že vlastne ani ten démon (boh by sa v jaskyni neschovával takže to bude démon) mi nejak nevadil. Áno veľa krát ublížil. Ale pár krát aj pomohol a z princípu mi nevadí ak má niekto nad mojim životom kontrolu ak to nezneužíva alebo nerobí určité veci ktoré mi vadia. No a tak som nad tým začal rozmýšľať a potom som zaspal a ten sen sa mi vrátil

*sen*
Prišiel time skip na rovnakom mieste ale v dobe kedy už sa tam na skalách začali stavať hrady a bolo tam viac chalúpok (zatiaľ čo za plotom stále jazdili autá jasan? Nebolo to v stredoveku) A tá malá oblasť medzi skalami a plotom sa vlastne stala maličkým samosprávnym štátom takže predpokladám že tí dvaja mŕtvy ľudia tu nejak rozšírili civilizáciu. Každopádne tu teraz boli veže, hradby, trhy, domčeky, radnica a bolo to regulárne mesto. Démon v jaskyni sa stal akýmsi ústredným náboženstvom a celkovo sa tej oblasti darilo aj keď stále nie tak ako za plotom. Už bola jar a celkom príjemné podnebie. No a potom sa stali dve veci ktoré si z toho snu pamätám. Prvá bola že jaskyňa začala svietiť na modro a ten démon vnútri začal hovoriť niečo o sudičkách alebo škriatkoch čo sem prídu a budú hovoriť o svete v inom než jeho pohľade a je potrebné ich počúvať, tí škriatkovia fakt prišli asi o 30 sekúnd na sivých koníkoch a vyzerali ako gumové bábiky zo 70. rokov. Druhá udalosť na ktorú si spomínam bola že sme boli niekde na nejakej skale a boli sme na vojenskom výcviku. S tankom. Takým dosť divným tankom že ten tank mal asi 15 diel miesto jedného, lebo to bola cvičná verzia (asi) a mali sme si skúsiť tie delá namieriť a mne to akože ultra nešlo. Lenže ja som tam mal vedľa seba takého svojeho kamaráta ktorý mi furt radil a mne to liezlo na nervy a ignoroval som ho čo malo za následok že on tam na mňa začal hučať nejaké narážky kvôli tomu že... on už bol v armáde asi rok a ja som teraz došiel a on už bol aj vo vojne a neviem čo a tak sme sa začali mlátiť. No lenže mi sme furt boli na skale, takže z dvoch strán bola skala, pod nami bola taká skalná plošina a z ďalších dvoch strán bol jednoducho len zraz z ktorého keby niekto zletel tak nemá šancu prežiť ani keby neviem ako spadol. Tam boli skaly a bolo to tak 100 metrov. Tak sme sa tam pochytili, boli sme tam ako normálny Sumo zápasníci a všetci na nás čumeli a po veľmi napínavom boji (viete že sa hovorí že keď zdochnete vo sne zdochnete aj v realite?) som týpka zhodil dolu tam z tej priepasti. Ale bolo to tesné. A potom tam došla nejaká týpka, očividne spojenec toho borca lenže borka bola tak o rok staršia a o 50 kíl ťažšia než ja takže ju som radšej nejak ukecal nech to nechá. A ešte si z toho sna pamätám na jednu takú poveru podľa ktorej mali byť v tej jaskyni s tým démonom porozhadzované všetky jeho bývalé telá alebo tak niečo a že ich má byť fakt hodne ale to som nebol skontrolovať. 
*koniec sna*