Stratené spomienky - Tajomstvá temnej minulosti (2)

🤣 Spojenci 🤣

<time skip>

Od dneska som sa rozhodol že idem strašiť Taliansko a Chorvátsko :) Bodaj by som im na tej prestávke povedal že som tam, chcel by som vidieť ich reakciu. A pritom som sa tam nesnažil nejak prikradnúť. 

Sovietska ríša: Tak čo máte na pláne na dnes poobedie, nechcete niekam ísť?

Taliansko: Nooo... 

Chorvátsko: Eeeeh... 

Taliansko: Nie, prepáč ale niečo mám. 

Chorvátsko: Ja tiež o-o

Sovietska ríša: No jasné. Tak viete čo ja toto už robiť nebudem. Aký máte problém? Tie videá? Vážne? 

Taliansko: Čože?

Sovietska ríša: Ohováral si ma v šatni pred kamarátom kvôli videám Taliansko? 

Taliansko: ČO?

Sovietska ríša: *povzdych* Počul som všetko čo ste tam povedali, špeciálne ty. 

Chytil som ho za golier a oprel som ho o stenu. 

Sovietska ríša: Myslíš si že sú moji rodičia jeblý? Alebo že som ja jeblý?? Fakt ste si mysleli že sa nechám podraziť?

Taliansko: Hej- upokoj sa dobre? Pusti ma a ja ti to vysvetlím. 

Sovietska ríša: Vysvetlíš mi to hneď inak sa odtiaľto nedostaneš! 

Taliansko: Eh-

Vytiahol revolver a namieril mi ho na hlavu. 

Sovietska ríša: Dobrý vtip Taliansko ale čo si myslíš že sa stane ak vystrelíš? Budem mať v hlave 2 diery, myslíš si že mi to niečo urobí?? 

Dostal som zozadu ranu nejakým drevom alebo čím. Chytil som Taliansko a hodil ho na Chorvátsko tak že obaja skončili na zemi a ešte som pri tom Itálii zobral zbraň. 

Taliansko: Však som vravel... Magor. 

Sovietska ríša: Magor prečo? Taliansko dávaj si pozor čo hovoríš! 

Taliansko: Eah, pozri sa za seba!

Otočil som sa, a hádajte kto tam nestál. Naša slávna štvorka. 

Sovietska ríša: Kurva zasa vy?! 

Washington D.C.: Áno, zase my. Máš šťastie že ešte stojíš, mal by si držať hubu a šúchať nohami. Ale je to na tebe, keď ti nestačilo to čo sme urobili minule tak tento krát ti to ešte viac okoreníme. Už za to že ste nám zobrali Japonsko. Nahradíš ho, a s tými dvoma si tiež poradíme, niečo už vymyslíme. 

Sovietska ríša: Mhm. Nabudúce si dám záležať aby vás bolo čo najviac v tom dome keď bomba vybuchne. No nevadí, budeš sa schovávať za kamarátov alebo to dáme na férovku?

Zasmial sa a rozhodol sa schovávať sa za kamarátov. Zbili ma, ale ostatných nechali tak. 

Washington D.C.: To je len taký darček na privítanie späť v škole. Počkaj do zajtra rána, to sa ti nezavrie huba keď zistíš čo sme si pre teba pripravili. ...A vy dvaja tiež, ale vy sa vlastne až tak moc báť nemusíte, čaká vás len trochu bolesti, nič strašné aj keď nepríjemné. 

Uškrnul sa a pritlačil mi hlavu ku stene. 

Washington D.C.: Už sa ťa nemôžem dočkať. :)

Sovietska ríša: Znovu ti to neprejde to si nemysli. 

Nahlas sa zasmial 

Washington D.C.: Mne prejde všetko. :) Nikomu to nebude stáť za to aby sa ťa zastal, vlastne ani keby sme danej osobe nič neurobili nepokúsil by sa pretože tento krát ťa nebudeme potrebovať nikam zavrieť, urobíme to pred všetkými, tak aby si si navždy zapamätal kde je tvoje miesto ty komunisticko-nacistická sračka. No veď len zajtra príď do školy, uvidíš. :) 

S týmto sa borec postavil a aj so svojou partou odišiel. Zostal som sedieť na zemi. Taliansko pomaly prišlo ku mne, najskôr zobralo zbraň ležiacu kúsok odo mňa a potom mi podal ruku. Zdvihol som hlavu ale neprial ju. 

Taliansko: No ták. 

Oprel som sa o stenu a nejak už vstal. Taliansko zovrelo ruku v päsť a spustilo ju späť k telu. 

Taliansko: Hej... prepáč že som ťa ohováral ale nebol to môj zámer. Fakt. Ale Chorvátsko som musel varovať... a asi som mal varovať aj teba pred Amíkmi. 

Sovietska ríša: A čo z toho mám?

Taliansko: *povzdych* Budeš potrebovať pomoc ak sa teraz rozhodli že ti pôjdu po krku. Sám to nezvládneš a ja ti pomôžem rád... ale pod podmienkou že ma nezabiješ. 

Sovietska ríša: ...Nezabijem ťa aj keď pred chvíľou som na to chuť mal. 

Taliansko: Fajn, takže znovu spojenci?

Sovietska ríša: Mhm...

Podali sme si ruky. 

Taliansko: Fajn, poď so mnou, tie odreniny nevyzerajú pekne. 

Ital nás zatiahol do nejakej Čínskej reštaurácie a umyl mi rany ktoré mi Amíci stihli za tú chvíľu urobiť. Nebolo ich veľa ale väčšina aspoň trochu krvácala. Potom som išiel domov. Išli sme spolu, Chorvátsko to mal po ceste a Taliansko sa potom ponúklo že ma odprevadí až pred našu bránu ale poďakoval som mu za ochotu a odmietol ho pretože neviem aká by bola otcova reakcia. 

Keď som prišiel domov ako prvé som znovu zapálil oheň pretože vyhasol a v dome bolo zas okolo 5 stupňov, potom som išiel za Nemeckom a zašil som mu hlavu nakoľko ju mal stále rozbitú. Asi som to mal urobiť skôr ale akosi to nevyšlo. Nedostal som sa k tomu skôr. A potom som išiel urobiť veci ktoré robím každý deň ako úlohy, večera a tak ďalej.