Kráľovná dažďa✔️

Starí a noví priatelia

Vyčistila som si myseľ. Pokúsila som sa sústrediť na jeden jedinný obraz - na vchod do lesa. Miesto z môjho detstva. Zavrela som oči.

Otvorila som ich. Rozhliadla som sa okolo seba.

Všetko mi bolo známe a zároveň zvláštne cudzie.
Vošla som do lesa a bežala som presne vediac, kam idem. Musela som zistiť, čo sa s tým miestom stalo !!
Do nôh mi udierali listy a tenké konáre kríkov. Od mojej poslednej návštevy tu asi bol len otec a zopár našich známych.

A zrazu sa les rozostúpil a bola tam priekopa. Opatrne som sa k nej priblížila. Všetko bolo také ako vtedy .... Vyšla som na most. Teda ak sa dá to drevo nazvať mostom. Pomaly som prešla do stredu.

Nikdy som sa na tomto mieste nebála, ani teraz.

Pozrela som sa dole. Niekde tam leží telo mojej mamy. A môžem za to ja, len ja.

Zrazu sa obloha zatiahne. Najprv na mňa kvapne raz, potom dva razy a ani sa nenazdám, mosím sa premiestniť domov.

Ocitnem sa pri vchode do lesa, ktorý je oveľa ďalej, než je ten, kde leží priekopa. Les pri meste. A mojom dome.

Aj tu leje a tak bežím k zámku.

Pribehnem k bráne a vojdem dnu.

Zavriem dvere a opriem sa o vždy studené drevo. Po tvári mi stekajú slzy. Takto to vyzerá, keď sa mi oživia spomienky na mamu.

Niežeby bol môj otec zlý..... je v pohode, no teda aspoň bol, od maminej smrti ma vytrvalo ignoruje. Aj tak sa nemáme o čom baviť. On je kráľova druhá ruka a na mňa si čas už nenájde. Určite rieši dôležitejšie veci...

Utriem si slzy. Nechcem aby ma niekto videl plakať a tak sa postavím a vykročím k schodisku.

Za mnou sa ozvú tiché kroky. Asi v strede schodov sa obrátim. Harry.

,,Leona, nemá zmysel predstierať, že je všetko v poriadku a no...... oni ti to nepovedia a tak ti to poviem ja."
Zbystrím pozornosť.

,,Nikto z nás nevie ovládať žiadne prírodné sily, sme obyčajný ľudia..... "
Rukou ho umlčím.

,,Viem. Mali ste mi to povedať. No teraz už je neskoro." Otočím sa a bežím do izby. Tentokrát už neplačem. Pravdupovediac ; teším sa, že som sa tých šmejdov zbavila.

Vojdem do svojej izby a zvalím sa na posteľ.
Uvedomím si, že by som sa mala asi prezliecť a tak to rýchlo vybavím, aby som už mohla ísť spať. Po tých všetkých veciach potrebujem spánok ako nič iné.

****

,,Leona ! Otvor, prosím !" ozve sa mužský hlas spoza dverí. Keďže už som prezlečená, tak otvorím.
Stoja tam všetci štyria.
,,Chceme ti niečo povedať," povie Astrid. Pochybovačne nadvihnem jedno obočie.

,,Vlastne sa ospravedlniť," ozve sa Harry.
,,A povedať ti jednu novinku," doplní Astrid. Vzdychnem si.

,,Síce by som vás najradšej vyhodila..." rukou naznačím nech vojdu a sadnem si na postel.
Harry zavrie dvere a ostatní si ako na povel sadnú na svoje bývalé miesta.

,,Vlastne za to môže kráľ. On chcel aby sme boli tvojimi kamarátmi, aby si sa necítila osamelá....nemal to robiť tada... vlastne za to môžeme aj my," povie Maroon.
,,Tie reči si nechajte..."
,,Nečakáme od teba ospravedlnenie. Len sme ti prišli povedať, že o týždeň je ples a my zajtra odchádzame. Za trest," ozve sa Astrid. Postavia sa a vyjdú z izby. Zvláštna rozlúčka s dlhoročnými priateľmi...

Pozriem sa von z okna. Hneď je mi jasné, že na raňajky nepôjdem. Aj tak niesom hladná.

Prejdem ku skrinke na topánky. Vytiahnem z nej lovecké čižmy a prezujem sa. Potom prejdem do stredu izby. Premiestnim sa na skalu.

Ocitnem sa presne v strede skaly. Prechádzam sa bližšie k okraju. Vždy ma fascinoval ten výhľad.
Až teraz vidím, aké mám možnosti oproti ostatným ľuďom.

,,Leona ?" Nemusím sa obzerať a viem, kto to je.

Prejde ku mne. Pozriem sa mu do očí.

,,Nie je to fér," poviem vyčítavo. On nechápavo vyvalí oči.

,,Čo ?" Zasmejem sa.

,,Nič o tebe neviem. A ty o mne vieš všetko. Kde vlastne žiješ ? V lese ? Odkiaľ si sa dozvedel o mne ?"
Pozrie sa dole.

,,Sme navzájom prepojení. Keď ma niekedy budeš chcieť nájsť, nájdeš ma. Tak ako ja som našiel teba," povie napokon.
Mne to nestačí a zapáram ďalej.

,,Takže bývaš v lese ?" Prezerám si prírodu pod nami. Lesy sa ťahajú asi až do nekonečna.

,,Niekoľko míľ na západ odtiaľto je starý dom. Potravu nachádzam v lese. Ešte niečo ?" Uškrnie sa.

,,Nechceš prísť na ples ?" opýtam sa.

,,Mám to brať ako pozvanie ? A aj keby som prišiel, kráľ ma asi zabije za to, že som mu proste zmizol spred očí." Pozriem sa naňho.

,,Mal by si vedieť, že kráľ plesy neznáša. Organizuje ich kráľovná. Tá ťa snáď nepozná," usmejem sa. S Jordanom na plese.... nádherná predstava.

,,Tak teda dobre. Ideme trénovať ?"
Natešene som prikývla.