Kráľovná dažďa✔️

Pomoc

Ocitla som sa na terase. Rýchlo som zaklopala na dvere ale nikto mi neotváral. Kde sú všetci ?

Nemala som vôbec chuť rozraziť dvere. Tak som sa premiestnila na Skalu.

Prebehla som sa po kamennom povrchu a nikde nikoho. Porozhliadala som sa po okolí. Nie, musia byť niekde inde. Zrazu som mala strašný pocit, že sa im niečo stalo.
Ako je možné, že pred chvíľou bolo všetko v pohode ? Čo by sa stalo, keby sme vtedy nešli do New Yorku ? Asi by si vymyslel iný spôsob, ako nás dostať. Možno by za nami prišiel do lesa.

Slzy som si utrela do rukáva a premiestnila som sa domov. Pred domom som sa zastavila. Možno tam nikto nebude no i tak som vybehla na
terasu a zaklopala som.

Jordan mi otvoril takmer okamžite.

,,Leona !! Si späť,"povedal.

,,Kde ste boli pred chvíľou ?" opýtala som sa a ostala som pre istotu stáť na terase.

,,Na Skale," odvetil.
,,Aj ja."
Pokrčil plecami.
,,To sme sa asi museli minúť...."

I keď sa mi to nezdalo, zmenila som tému.
,,A čo ste tam robili ?"

Oprel sa o zárubňu.
,,Dostali sme správu, že tam máme ísť. Boli sme zúfalí a tak sme sa premiestnili na Skalu, kde nás čakala zvláštna žena. Na niekoho sa mi podobala, ale asi sa mi to len zdalo. Povedala, že o mesiac sa s nami stretne osoba, ktorá je vraj veľmi mocná a zachráni našu beznádejnú situáciu. Vraj má pre nás toho oveľa viac..... "

Prikývla som. Vošla som dovnútra a zavrela dvere. Prebehla som do obývačky, kde som rýchlo objala ostatních a vysvetlila im, čo sa stalo s Aline.

,,Je iná. Spomína si na mňa, no je jej to úplne jedno. Pokojne by ma aj zabila. A v očiach má už len temnotu. Zároveň je silnejšia a rýchlejšia. Možno jej dá za úlohu premeniť aj nás ostatních...."

Vtom sa ozval zvuk, ako keď niekto búcha na dvere.
V okamihu sme sa otočili a všetci pozreli na mňa.

Zrazu sa rozhorela sedačka. Alex zoskočila na zem a spoza gauča vytiahla meč.

,,Prichádza," poznamenal Jordan.
A okno sa rozletelo na milión kúskov, keď cezeň preletela Aline.
Zdvihla sa z hromady skla na zemi a zatvárila sa smutne.

,,Nechcem vám ublížiť ! Ušla som od Gaylanda a je na ceste sem ! Musím vás varovať...."

,,Neverte jej !" skríkla som.

Alex bola hneď pri nej. Vyzerala, že ju ide objať a v tom do miestnosti skočil muž. Z hromady skla sa zdvihol a uprel na mňa drzý pohľad.
Ostala som zaskočene stáť.

Bol to Daniel !! Ten Daniel z mojich predošlých priateľov. Ten čo ma zradil.....
Čo sa mu stalo ?
Cez okno skočila Astrid a za ňou Maroon. Harry tam ktovieprečo nebol.

,,Ahoj," uškrnula sa moja dakedy najlepšia kamoška.

,,Ty ich poznáš ?" prekvapene sa opýtala Cassie.

,,Nemáme čas !" skríkla Alex. Dvihla meč nad hlavu a prudko ním švihla. Všetci sme prekvapene sledovali ako Maroon odpadla hlava. Zvyšok jej tela spadol do hromady skla. Nič také brutálne som nevidela no Alex mala pravdu. Už to nie sú naši priatelia.
No aj tak by sme sa ich mali pokúsiť nezabiť.
Daniel vytiahol dlhú ihlu.

Spomenula som si na tie hodiny, keď sme plánovali ako sa dostaneme z nejakej šlamastiky. Jordan vtedy navrhol, aby sme si určili štyri miesta, kam sa premiestnime v prípade nebezpečenstva.

,,Dvojka !!" skríkla som a objavila som sa v parku.

Na neďalekej tráve sa skupinka detí hrala s loptou. Vedľa mňa sa zjavil Jordan s Alex. Potom Astrid s ostatnými.

,,Myslíte, že nás nájdu ?" ozvala sa Cassie.

,,Raz určite," prikývol Jordan.

Sadla som si na trávu. Ostatní ma napodobnili a vytvorili sme kruh. Stále som musela myslieť na Maroon.
Ktovie, čo sa stalo s Harrym....

No Aline mi bola omnoho bližšia. Všetci z našej skupiny sú mi ako rodina. Niektorí ako mladšie sestry, alebo bratia. Každý o niekoho prišiel, no máme jeden druhého.

Postupne sa začalo stmievať a všetci zaspali. Ja som nemohla spať, no i tak som sa na studenom trávniku tvárila, že spím.
A zrazu sa niekto dotkol môjho pleca a takmer som chytila infarkt.

Obzrela som sa. Nadomnou sa skláňala štíhla červenovláska. Jej vlasy boli až krvavočervené, jej oči v tme žiarili. Mala len jednoduché, čierne rifle a mikinu.

,,Poď za mnou," šepla a ja som ju potichu nasledovala.

Chvíľu som bola podozrievavá. Ako nás mohli tak rýchlo vypátrať ? Veď vedeli akurát tak, že ideme do dvojky a to by mohlo byť hocičo.
Moment, veď Aline to vie. Teda ak si na to pamätá.

Neznáma ma viedla na druhý koniec parku. Tam bolo niečo ako malá botanická záhrada.
Obzrela som sa. Nikto za mnou nešiel. To je fajn.

Červenovláska otvorila bránku a vošla som za ňou dnu.
Z každej strany ma nás obkolesovali vysoké exotické rastliny.
Pred nami sa objavila lavička. Oproti nej bolo malé napájadlo pre vtáčiky. Toto čarovné miesto osvetľovalo zopár lampášov.

Sadli sme si na lavičku.

,,Takže ? Kto ste ?"

,,Iris... " odpovedala.
,,Hm, ja som....."

,,Leona. Viem. Poznala som tvoju matku. Ty a tvoji priatelia máte veľkú smolu, že musíte čeliť Gaylandovi..."

Spozornela som.

,,Vy ho poznáte ?"
Prikývla.

,,Kedysi sme si boli takí blízki, ako ty s Jordanom. No začala ho priťahovať temnota. Po chvíli ho už nešlo zastaviť. Jeho predošlá moc bola obrovská. No nevedomky sa toho vzdal. Temnota mu sľubovala moc, no stal sa presný opak. Má len zlomok svojej niedkajšej slávy. A preto chce vás. Myslí si, že moc z vás nejak premiestni do seba a všetko bude tak ako predtým..."

Odmlčala sa.

,,Raz predomnou spomenul niakú osobu. Vraj to je jeho šéfka, alebo niečo v tom zmysle."

Prikývla.
,,Áno. Je tam jedna osoba. Kebyže vieš jej totožnosť, bolo by to skôr na škodu. No ja už nemôžem byť len pozorovateľom. Rozhodla som sa vám pomôcť. Poznám pár vecí, čo by vám zaručili víťazstvo."

,,Mali by sme to povedať ostatným."

,,Dobrý nápad."