Najprv som len trochu pootvorila oči. Keď ma oslepilo slnečné svetlo, uvedomila som si, čo je dnes za deň. Prevrátila som sa na bok, lenže tam už postel končila a tak som treskla na zem.
Rýchlo som sa pozviechala a prebehla ku skrini. Vytiahla som odtiaľ čierne nohavice a biele tielko. Dúfala som, že na ulici tak budem pôsobiť nenápadne. Ktovie, čo sa mohlo v móde zmeniť za päťsto rokov ??
Dnes by malo byť presne päťsto rokov od toho, čo som naposledy videla Jordana.
Nadýchla som sa čerstvého ranného vzduchu a premiestnila som sa na miesto, kde som dakedy žila.
Po pol storočí tréningu bolo už premiestňovanie pre mňa také prirodzené, ako dýchanie. A práve dýchanie mi takmer zlyhalo, keď sa mi do pľúc dostal ten nechutný vzduch. Uprostred ulice som sa rozkašľala. Nikto by si moje dusenie nevšimol, nebyť toho, že do mňa vrazí čiernovlasé dievča.
,,Prepáč, si v poriadku ?"opýta sa. Pozriem sa na ňu. Uhľovočierne vlasy má zviazané do drdola. V očiach jej horia malé ohnivé plamienky. Zrazu sa na mňa pozrie aj chalan, čo je asi jej priateľ. Pripomína mi.... ach nie, to nieje možné. Len čo sa mu pozriem do tváre je mi jasné, že je to Jordan. Aj on si ma všimol a oči sa mu rozšírili od hrôzy.
,,Vy sa poznáte ?" dievča sa obráti na Jordana.
Zvrtnem sa a bežím preč. Do očí sa mi tlačia slzy. Ako je možné, že naňho 500 rokov čakám a on si zatiaľ nájde niekoho iného ?!
Obehnem niekoľko moderných domov. Všimnem si stánok s novinami a pozriem si dátum. Je 22. augusta 2015. Presne pol storočia.
Premiestnila som sa pred svoju vilu. Po chvíli som prešla k dverám. Vyšla som po schodoch. Otvorila som dvere a zrútila som sa na zem.
YOU ARE READING
Kráľovná dažďa✔️
FantasyLeona už ako malá zistí, že je iná ako ostatní. Listy na stromoch sa hýbu tak ako to chce ona, prší vtedy, keď chce. A oheň ju sprevádza všade kam sa vyberie. No veľmi rýchlo zistí, že radšej by bola, keby nebola výnimočná a neničila všetko okolo s...
