Kráľovná dažďa✔️

Temnota sa blíži

Po dlhej ceste plnej zimy som bola veľmi rada, že sa dokážem premiestňovať. Teda ak niesom paralizovaná alebo niečo podobné.

Zrazu sme začali prudko klesať. Boli sme už dosť vysoko v horách a tie dni plné letu ma zabíjali. Tak som uvítala zmenu. Chvíľu sme leteli nad vrcholmi zasnežených štítov, kde tam rástol aj nejaký strom. Všetko by to bolo nádherné. Za iných okolností.

Na kraji tej stupňovitej hory sme prestali klesať. Vták pristál na niečom, čo vyzeralo ako balkón nahrubo vytesaný do skaly.
Položil ma na zem a nechal zo seba zísť svojho majiteľa, ktorý mal v rukách Aline.

Z vrecka vytiahol lano a podišiel ku mne. Niečo povedal v neznámom jazyku a lano sa zdvihlo do vzduchu a akoby ho unášali neviditeľné ruky sa okolo mňa obtočilo.

Na rukách budem mať asi odreniny, ale čo už. Nie je nad čarovné lano.

Potom vyriekol krátky príkaz a vzniesla som sa asi meter nad zem. Vzal Aline a šiel hlbšie do skaly. Ja som letela za ním. Prežívala som len vďaka pocitu, že len čo ma oslobodí mu to pekne vrátim.

Vnútro skaly pozostávalo zo schodísk, žiarivých lustrov a výklenkov. Prešli sme veľa schodísk (aspoň som nemusela chodiť) až kým sme sa dostali snáď na úplný vrchol. predomnou sa otvorili dvere z tmavého dreva (samy od seba) a vošli sme dnu. V momente sa dvere zabuchli a mňa položil na gauč. Bola to pekne zariadená miestnosť. Niekoľko poličiek s knihami. Tie však vyzerali, že keby som sa ich dotkla, rozpadnú sa na prach. Museli mať tisícky rokov. Alebo ich denne z tejto výšky von oknom.

Bolo tam aj niekoľko okien, no ťažké čierne závesy boli zatiahnuté. Oproti gauču bol stôl, na ktorom ležalo plno čudných predmetov. A stenu lemovalo plno políc s neidentifikovateľnými vecami.

Aline položil na ten kúštik voľného miesta na stole a otočil sa ku mne.
Urobil pohyb rukou a odrazu som sedela. Lano ležalo na kôpke vedľa mňa. Skúsila som pohnúť rukou.
Áno !! Všetko bolo opäť v pohode.

,,Skôr ako sa o niečo pokúsiš, chcem ťa varovať. (pozrel sa na Aline) Okamžite zomrie. Takže ti radím ostať sedieť."

Hodila som po ňom nahnevaný pohľad ale sedieť som ostala.

,,Kedysi som bol niečo ako ty," začal.
,,Myslel som si, že mám obrovskú moc a mal by som ochraňovať svet....."

Nadvihla som obočie.
,,Ako viete, čo si mys...."
,,Ticho !" zahriakol ma. ,,Potom som stretol osobu, ktorá ma naučila, očo v tejto hre ide. To čo si myslíš, že je moc je len zlomok toho, čo by si mohla mať, keby si sa pridala ku mne. Pouvažuj nad tým."

Prižmúrila som oči. ,,Čo ste zač ?"

Usmial sa.
,,Jeden z najtemnejších mágov tohto sveta. Meno toho druhého ti neprezradím, no vedz, že s jeho asjstentom si sa už stretla.
Vo vašom jazyku sa moje meno nedá vysloviť, ale môžeš ma volať Gayland. Nie je to moje pravé meno, ale lepšie ako nič. Teraz ti predvediem takú malú ukážku toho, čo dokážem."

Zo police vybral niekoľko čudných predmetov.
Z fľaštičky vybral akúsi čiernu tekutinu a do nej namočil čepeľ dýky.
Prezrel si ju a z ničoho nič ju zabodol do Aline.

Skríkla som. Vzápätí ma zmrazil.

Aline nezomrela. Začala sa meniť. Jej rysy boli trochu ostrejšie, jej vlasy tmavšie a v očiach sa jej usadila čerň.

Zrazu vstala, zoskočila zo stola a prezerala si miestnosť.

,,Leona ?" opýtala sa, keď ma zbadala.

Gayland ma zas odmrazil.

,,Aline ?"
Zasmiala sa.

,,Toto je oveľa lepšie ! No tak, Leona ! Pridaj sa k nám. Cítim sa oveľa ...... (vystrela ruku a gauč začal horieť. Rýchlo som odskočila na bok) ...... oveľa ...silnejšia !!"

A začala sa smiať víťazoslávnym smiechom, akým by sa Aline nikdy nesmiala.
V tom momente som mala už dosť a premiestnila som sa.
Nemala som ani najmenšieho poňatia, čo budeme robiť, no v tej chvíli som bola rada, že som odtiaľ preč.