Kráľovná dažďa✔️

Nové hrozby

Ostala som stáť ako primrazená, neschopná akéhokoľvek slova.

,,Ty ho poznáš ?" čudovala sa Alex.
Prikývla som.

Nedá sa ani opísať, aká radosť sa ma zmocnila. No zároveň som bola prekvapená.

,,Ale veď....veď ty si...."nedokončila som.
Jednou nohou vošiel do miestnosti.
,,Mŕtvy ? To si myslela ? Nuž ako vidíš, nie som."

Vošiel dnu a zavrel dvere.

,,Máte tu niečo ako obývačku ?"

*******
Aline
O chvíľu sme sedeli v obývačke a ten zvláštny chalan začal rozprávať svoj príbeh.
Hlina na jeho oblečení ma trochu desila.

,,Takže, ako ste už počuli (veľavýznamný pohľad na Cassie), bol som mŕtvy. Takmer som sa zadusil a zmrzol, keď sa podomnou preboril ľad na jazere. No prežil som to. Niekto ma vytiahol a dotyk jeho rúk bol taký studený, že už som to nevydržal. Vtedy si po mňa prišla smrť.
A spomínam si len na to, ako som ležal na tvrdom kameni. Po chvíli som si všimol, že som celý od hliny a ležím na svojom hrobe, na cintoríne.

No bolo to iné. Slnečné svetlo do mňa vlievalo energiu a mal som silu urobiť takmer hocičo.
A teraz som tu.."

Chvíľu sme ho sledovali.
,,Ty si sa vyhrabal z hrobu ?!" opýtala sa Cassie.
Prikývol.
,,Túto časť si takmer vôbec nepamätám."
Zrazu sa vonku zablýskalo. Žiara osvietila celý dom. Musel to byť silný blesk. Všetci sme sa nahrnuli do chodby a Jordan otvoril dvere.

Vyšiel do dažďa, ktorý pred piatimi minútami nebol.

Za ním vybehla Leona a tak sme sa pobrali aj my ostatní.

Akonáhle sa moja čižma dotkla zmáčanej zeme, pochopila som, že tu niečo nehraje. Vbehla som do lesa za Leonou.

Predierali sme sa džungľou až kým sme nevyšli na lúku.
Bola som celá mokrá, no už dávno som sa vykašľala na takéto blbosti.
Prebehla som do stredu lúky, kde stála Leona a Jordan. Uprene sa pozerali na oblohu.

Keď som zdvihla zrak, medzi mrakmi som zbadala nápis. Nedalo sa povedať, ako ho tam autor vpísal, no boli to len dve slová :

New York.

,,Čože ?" nechápala Alex.
,,Asi by sme tam mali ísť...."
,,Čo ak je to pasca ?"
Ozvalo sa veľa názorov.
,,Ak to bude pasca, hneď sa odmiestnime," rozhodla Leona. Všetci sme sa chytili za ruky zmáčané dažďom a zrazu sme sa ocitli ne rušnej ulici.

Rozbehli sme sa popri obchodoch. Neplánovali sme tam byť dlho. Leona zrazu zamrzla.

,,Pozrite sa hore."
Všetci sme sa zahľadeli na oblohu. Bola tmavá noc a na streche mrakodrapu som zbadala siluetu muža. Privrela som oči. Zbadal nás.

Leona, tušiac niečo zlé sa rozbehla, no ten muž sa zničoho nič zjavil vedľa mňa.
Rýchlosťou blesku ma chytil a nôž mi priložil pod krk. Čepeľ mala zvláštny modrastý nádych a matne žiarila.

,,Jeden zlý krok a uvidíte, čo môj nôž dokáže !!" zreval.

***Leona***
Mal zvláštne čierne vlasy na koncoch tmavomodré. Celý bol v čiernom.
Trochu mi pripomínal Astrid. No na tvári mal taký úškrn, ako by už vyhral. Vôbec sa mi jeho sebadôvera nepáčila.

Zrazu vedľa neho pristála asi tona prachu, a z nej sa zhmotnilo niečo ako obrovský vták.
Muž mu hodil Aline a vták ju chytil do pazúrov. Vzlietol a bol preč. S hrôzou sme to sledovali a zrazu ma Jordan chytil za ruku a ocitla som sa na mäkkej tráve.

Chvíľu som vôbec nechápala, čo sa deje. Potom mi došlo, že sme sa premiestnili pred dom.
Okolo mňa ležali na tráve všetci okrem Aline.
Postavila som sa.

,,Musíme sa tam vrátiť !" zvolala som.

Alex na mňa hodila výstražný pohľad.

,,Nech ti ani nenapadne......"
A premiestnila som sa. Stála som na rohu ulice, odkiaľ ma nikto nevidel. No ja som mala výhľad presne na miesto, kde sme predtým stáli.

Modrovlasý muž prehľadával podlahu, akoby nechápal, kam sme sa vytratili.

Zrazu sa z rohu ulice vynoril prezident. Ach, je možné, že by si prezident toho muža najal, aby nás zneškodnil ? A kam odviezli Aline ?

,,Nerozumiem tomu ! Ako mohli tak rýchlo zmiznúť ?!" sťažoval sa muž.

,,Vedia sa premiestňovať,"poznamenal prezident len tak mimochodom.

,,Čože ?!" ten bol zjavne udivený. Ja som zas nevidela príšery z prachu. Mali by sme sa porozprávať.

,,Nedá sa teda uskutočniť náš plán ?" opýtal sa prezident. Vyzeral naozaj vystrašene.

,,Potrebujem ešte niekoho......(rozhliadal sa po okolí).... niekoho...."
A zrazu sa pozrel na mňa. V tej sekunde mi zamrzlo celé telo a spadla som na zem. Nemohla som sa ani pohnúť, no myseľ som mala jasnú.

So smiechom sa ku mne rozbehol a zdvihol ma zo zeme.

,,Najmocnejšia ? Kto by to bol čakal, takéto prekvapenie. Uvedomuješ si,že si práve odsúdila na smrť všetkých svojich priateľov ?"

Zasmial sa. Vedľa nás pristál ten prašný vták a nabral ma do pazúrov.
Chvíľu počkal, kým naňho nastúpi jeho majiteľ a potom vzlietol.

Unášal ma stále ďalej, a ja som sa nemohla ani pohnúť.