Kráľovná dažďa✔️

Moria a oceány

Ťažko povedať, koľko dní ubehlo od toho dňa..... no viete, ktorého.
Všeličo som si predstavovala, že by sa mohlo stať, ale toto mi nenapadlo.
Na Jordana som bola taká nahnevaná, že keby sa dostal do mojej blízkosti, rozmetali by ho všetky štyri živly naraz.

Asi by aj tak nezomrel a moja námaha by bola zbytočná.
Ale asi tak o týždeň na to sa mi pod dvere pretiahol malý papierik.
Vietor ho zaniesol ku mne a schmatla som ho. Ozdobným písmom na ňom stálo :

Možno naschvál a možno nie vašou vinou sa deje jedna prírodná katastrofa za druhou. Mestá sú zaplavené, hurikány ničia domy a jedinný logický dôvod prečo sa to deje ste vy. Nečakáme však, že sa vzdáte tak ľahko. Po západe slnka sa stretnete na najbližšej lúke od vášho domu. Tam na vás bude čakať súboj. Ak vyhráte, môžete zaplaviť svet, ale verte tomu, že nejaké kroky proti vám podnikneme. Ale ak prehráte, stihne vás za vaše zločiny trest.
Ak sa na lúke neukážete budeme to brať, akože ste sa vzdali.

Papier som podpálila. Chvíľu som sledovala, ako plamene požierajú písmená a potom som to uhasila.
Nemôžem uveriť, že som spôsobila potopu !!
Prebehnem k dverám a otvorím ich do korán. Vonku už neprší, ale vlhkosť vzduchu naznačuje, že len pred pár sekundami prestalo.
Zato všetko je premočené. Pred mojim domom sú mláky. Ale voda sa odparuje až priveľmi rýchlo. A vzápätí mi dojde prečo. Je to logické.

Proti komu mám asiže o chvíľu bojovať ? Tanky by na mňa neposlali, zas tak mimo niesú. Takže logicky tam bude Jordan. Ale nebude sám. Kedysi povedal, že sme len dvaja na svete. Očividne nie. A tipujem, že tá čiernovláska bude ohnivá.

Pozriem sa na zapadajúce slnko. Ak si Jordan naozaj myslí, že ma porazí, tak potom už zabudol, s kým má dočinenia.

                         *********

,,Ach, Alex ! To nemyslíš vážne !"
Alexandra sa len uškrnula.

,,Hádam si si nemyslel, že pôjdem dobrovoľne do bitky, ktorá nemá zmysel a po druhé je už vopred jasné, že to prehráš Jordan !!"

Jordan poznal Leonu (teda aspoň si to myslel) a tak som mu verila, že tú bitku vyhrajeme.
Stáli sme uprostred horskej lúky. Snažila som sa vysušiť okolie, aby sme Leonu ľahšie premohli. Ale Alex sa rozhodla, že s nami bojovať nebude. Nepáči sa jej to hlavne preto, lebo si myslí, že by sme mali všetci držať spolu a, že s Leonou sa dá určite dohodnúť. A po druhé vraj v tých záplavách cíti takú moc, že ani keby sa roznásobila, neprekonala by ju.

,,Poviem ti len jedno; Ja budem pekne tu za stromom čupieť a sledovať, ako ťa Leona roztrúsi a to tvoje absolútne neoprávnené sebavedomie roztrhá na márne kúsky. Aby si vedel, nemáš ani mizivú šancu, že vyhráš. A tá tvoja malá kamarátka bude odvrátená jedným šmahom ruky," a prstom mu pichla do hrudníka.

,,Spolieha na teba prezident, o to väčší trapas to bude," a bežala za strom, lebo slnko vystriedala temnota.