Kráľovná dažďa✔️

Prebudenie

Do očí sa mi zahryzli prvé ranné lúče. Nemala som silu ich zatvoriť. Vedela som, že nemôžem vstať. Ešte nie.

*******
,,Mám to !" zvolala Alex. Vyskočila som a pribehla som k nej. Z ruky som jej vyšklbla čiernobielu fotku.
Bola na nej obrovská skala. Okolo boli husté lesy a na druhej strane megaveľké jazero. Otočila som ju. Na druhej strane bolo čiernym atramentovým perom napísané : Skala.

,,To poznám," ozvala sa Alex smutne.
,,Je to odtiaľto stovky kilometrov. Peši sa tam nedostaneme. A premiestniť sa nemôžme."

Vzdychla som si.
Prezrela som si fotku ešte raz. Musí existovať nejaká šanca. Jordan by to pre mňa urobil. Možno.
A potom som sa na fotku zadívala pozorne. Zrazu mi to doplo.

,,Jazero !!!" vyhŕkla som. Alex na mňa nechápavo zagánila.
,,Hej, všimla som si."
Pokrútila som hlavou.

,,Nie. Ach, veď ovládaš vodu ! Nedokážeš nás premiestniť do jazera ?" Pozrela som sa na ňu s očakávaním.

,,Malo by to ísť. Vieš plávať ? Začala sa dusiť smiechom.
Zagánila som na ňu.

,,Áno, viem a pochybujem, že ty by si prešla cez vatru bez toho, aby si zhorela."
Prestala sa smiať a podala mi ruku.

,,Dobre, len som ti chcela povedať, že ak sa utopíš; moja chyba to nebude."
A premiestnila nás.

*******

Začala som prudko žmurkať. Krv sa mi v tele opäť rozprúdila a začala som cítiť hroznú bolesť v pravom lýtku. Otvorila som oči. Vedľa mňa som cítila sladkú vôňu jazera a z druhej strany boli ostré skalnaté hranoly. Za nimi som videla Skalu. Takto zdola pôsobila hrozivo.
Sadla som si, aby som dovidela na nohu.
Bolo tam veľa krvi. Aj čerstvej, aj zaschnutej. Asi som sa napichla na ten konkrétny skalnatý hranol, ktorý mi trčal z nohy, ani čo by tam rástol odjakživa.
Keď som si uvedomila, čo sa vlastne stalo zatmelo sa mi pred očami a posledné, čo som vnímala bola tupá bolesť, keď moja hlava narazila a skalnatý povrch zeme.

*********
Prudko som sa rozkašľala. Potrebovala som vzduch. Okolo mňa bola len voda. Snažila som sa dostať k hladine, ale nemala som silu.

Zrazu ma niečo vytiahlo z vody na skalnatú zem. Začalo ma štípať hneď niekoľko rán, kde som sa pravdepodobne porezala.

,,Hovorila si, že vieš plávať." Otvorila som oči. Nadomnou sa uškŕňala Alex. Bola suchá.

Aj ja som sa usušila a vstala som. Rany zmizli. Hojíme sa fakt rýchlo.
Prezrela som si okolie jazera. Za iných okolností by to pôsobilo ako pekne.

S Alex sme si povedali, že sa rozdelíme. Každá sa vydala iným smerom.
Kráčala som okolo ostrých skál trčiacich zo zeme ako žraločie zuby.

Ako s tak hľadala, začínala ma opúšťať nádej. Žeby sa na to vykašľali ?

******** **********

Otvorila som oči. Vedela som, že je to posledný krát. Už nemôžem ďalej predstierať smrť.
Skalu som rozprášila a postavila sa. To lýtko som zjavne podcenila.
Potlačila som vzlyk a oprela som sa o kameň vedľa mňa.
Musím sa vzchopiť a nájsť Jordana.

*******

Zmocňovala sa ma beznádej. Asi tak o polhodinu tú skalu obídem a stretnem Alex.
A vtedy som našla na zemi krvavú stopu. Zo zeme trčal ostrý kameň, ktorý vo všetkých ohľadoch pripomínal zakrvavený žraločí zub. Rozbehla som sa dopredu. Vedela som, že už niesom ďaleko. Cítila som svoju ohnivú silu a všetky ostatné.

Zrazu som zbadala Leonu. Od úžasu som sa zastavila. Bola úplne v pohode!
Aj ona sa prechádzala a niečo hľadala.
Potom sa na chvíľu zastavila a otočila sa na mňa. Uškrnula sa.

,,Mohla som si myslieť.... Poď sem !" Pribehla som k nej.

,,Ako...ako....." zrazu som stratila reč.
,,Ako to, že žijem ? No, to by aj mňa zaujímmalo. Ale teraz musíme nájsť Jordana," odvetila. Prikývla som.
Spolu sme prebehli asi sto metrov a našli sme ho.

******
Odrazila som sa a troma skokmi som zvládla dvadsať metrov. Pristála som pri Jordanovi. Ležal na zemi. A mal otvorené oči.
Dotkla som sa ho a pustila doňho elektrický výboj.

,,Vstávaj, Šípková Ruženka ! Prišla ťa podporiť aj Ohniváčka !" zvolala som.
Ona sa zatiaľ zložila vedľa mňa.
,,Volám sa Aline," zašomrala. Zagánila som na ňu.
,,Choď po Alex," povedala som Al.
Trochu sa zamračila ale neprotestovala.
Postavila sa a odbehla preč.

Jordan začal žmurkať a potom akoby doňho udrel blesk, vstal.

,,My..... žijeme ?" Nadvihla som obočie.

,,Vyzerá to tak."