Keď som sa zobudila, bolo opäť ráno. Spomenula som si, že už tri dni som nič nejedla. A keďže tu nemám odkiaľ čerpať energiu moje schopnosti budú slabnúť.
Nahnevane som vstala. Otvorila som skriňu, ktorá bola z tenkého ľadu. Nebol to však normálny ľad. Bol napáchnutý tou zvláštnou mágiou...
Nenávistne som si prezerala, čo mi sem dal Colin. Len samé šaty. A všetky biele. Prinajlepšom svetlomodré. Obliekla som si tie, aby čo najmenej pripomínali svadobné.
Obula som si jedinné topánky vyrobené z priehľadného skla, aby čo najviac pripomínali ľad.
Potom som vyšla z izby a len tak bezcieľne sa potulovala po chodbách.
Colina nikde nebolo a tak mi myšlienky zaleteli k veži.
Prečo nechce, aby som tam chodila sama ? Inak by tam nenastražil takú zimu, že sa tam nedostanem....
Porozhliadala som sa okolo seba. Chytila som sa mrazivého zábradlia, a tentoraz už istejšie som zbehla po schodoch dole.
Pohľad mi zaletel ku klavíru. Priblížila som sa tam. Keď som sa uistila, že som tam úplne sama som sa zvrtla a rozbehla naprieč sálou ku schodom do veže.
Na prvom schode som ani na sekundu nezaváhala a bežala som hore.
Dnes tam nebola taká zima a tak som za chvíľu vybehla až ku ľadovej plošine.
Teraz som si všimla, že to, čo som považovala za kameň bola krabica.
Pribehla som k nej a zvedavo ju otvorila. Zmeravela som. Bol to meč s rukoväťou vykladanou kúskami ľadu.
Čepeľ bola taká ostrá, že by možno zabila aj mňa. A stálo tam :
Som baylis. Jeden z piatich smrteľných mečov.
Vytiahla som ho a vzala som ho do ruky. Dokonale mi tam pasoval.
Krabicu som zavrela a čo najnenápadnejšie som sa dostala do izby.
*****
Aline prešla rukou po liste. Bol studený. A ..... tvrdý. Akoby ho namočili a potom dali do mrazničky.
Tie slová si čítala znova a znova a aj tak jej nedávali nejaký zmysel.
Prešla prstom po papieri. Normálny papier by sa rozhorel, no z tohto sa len slabo dymilo.
Tentoraz už vedela, kde sú. Na mieste, ktoré má dokonalú polohu na šírenie zimy. Ktoré miesto je v strede sveta a je tam najväčšia zima ?
Vstala a rozbehla sa na chodbu. Jordanova izba bola hneď vedľa. Zaklopala na ťažké dvere z tmavého dreva. Otvorili sa a ona vošla dnu.
,,Severný pól !" zvýskla. Jordan sa na ňu začudovane pozrel a nadvihol jedno obočie.
,,No je tu síce zima jak na Severnom póle, ale nečakal by som, že budeš taká natešená..... "
,,Nie, Jordan. Sú na Severnom póle."
Prikývol.
Vedela, že pochybovať nebude.
,,Mohol som si to myslieť. Vezmi si výstroj. Viem nás tam premiestniť."
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Kráľovná dažďa✔️
FantastikLeona už ako malá zistí, že je iná ako ostatní. Listy na stromoch sa hýbu tak ako to chce ona, prší vtedy, keď chce. A oheň ju sprevádza všade kam sa vyberie. No veľmi rýchlo zistí, že radšej by bola, keby nebola výnimočná a neničila všetko okolo s...
