Kráľovná dažďa✔️

Problémy nekončia

Stála som pred svojím domom a zrazu som nevedela, čo ďalej.
Okolité stromy boli pokryté snehom, ktorý sa rozprávkovo ligotal.
V diaľke však nebolo počuť žblnkot potoka, pretože zamrzol.
Všetko zamrzlo.
Iba môj dom, akoby bol z inej dimenzie nemal na sebe sneh. Uprostred terasy rástol strom, ktorý som sama zasadila a jeho zelené vetvičky sa v zimnej krajine cítili dobre.
Môj dom nezamrzol, pretože som ho postavila ja. Z mojej mágie.

Špičkou topánky som sa dotkla prvého schoda. Vytvorila sa tam jemná ligotajúca sa námraza, ktorá pomaly pokryla celý schod.

Vyšla som aj na druhý a vybehla som hore nechávajúc za sebou námrazu.
Na terase bola priehlbina, v ktorej bolo plno vody.
Namočila som tam ruku a malý drozd, ktorý sa chcel napiť vzlietol a ušiel.
Poklopkala som po zamrznutom ľade.

Prečo tú silu neviem ovládať ?
Opätkom čižmy som rozbila ľad na malé kryštáliky.

******
Svet sa bez vplyvu zimy roztápal. Niekde prišli povodne ale to mala na starosti Alex.
Aline zatiaľ dopomáhala k roztopeniu sveta. Bolo to asi najnáročnejšie, čo kedy robila.

Jordan bez stopy zmizol s tým, že potrebuje byť nejaký čas sám. To isté Leona.
Alex mala plno práce s povodňami a Aline ostala sama.
Prechádzala sa po uliciach New Jorku a premýšľala.
Z vrecka bundy vytiahla pokrčenú obálku. Vnútri bol dlhý list určený pre celú ich skupinu no ona si ho nechala pre seba. Vedela, že po tom všetkom by nebolo dobré povedať im, že sa schiľuje k ďalšej vojne....

Rušnú cestu vedľa nej vystriedala zeleň, pretože vošla do parku. Bol ohraničený živým plotom. Po štrkovej ceste sa prechádzalo plno ľudí v kabátoch. Ona bola vonku len v tričku. Zrazu sa za ňou vynorila skupinka mužov.

,,Pôjdete s nami," ozval sa jeden. Boli to policajti. Poslali na nás políciu ?
Aline nevedela prísť na to, ako môže byť niekto až tak sprostý. Mohla by ich spáliť. Nepôjde tam, kam nechce.
Načiahla sa k nej jedna ruka v čiernej rukavici a ona sa v momente premiestnila.

*****
Predomnou sa zrazu zamihotal vzduch. A zhmotnila sa tam Aline.
Pohľad jej zaletel ku okolitej zimnej krajine a znepokojene sa na mňa pozrela.

,,Prečo je les zamrznutý ?" opýtala sa.

,,Toto je moje územie. Sem tvoja sila nesiaha," odvetila som. Obe sme vedeli, že je to len polovičná pravda. V skutočnosti ani jedna z nás nevedela, čo presne je za tým. A o to viac nás to znepokojovalo.

,,Mám zlé správy," z vrecka vytiahla dokrčenú obálku a zamávala mi ňou pred nosom.
Prikývla som.
,,Poďme dnu."