Kráľovná dažďa✔️

Aline

,,Prečo mi to nechceš povedať ? Ak to dievča bolo pre teba tak nepodstatné, tak by si mi povedal, kto to bol a prečo utiekla !" Skrýkla som. Jordan sa zadíval do diaľky.

,,Aline, nechaj to už tak," povedal. Rada by som vedela, na čo myslí. Sedeli sme vo vlaku. A viezli sme sa domov. Na východ. Tam kde som sa narodila ja. Volám sa Aline. Veľa ľudí pokladá za najdôležitejšiu charakteristickú črtu na mňe schopnosť ovládať oheň. Viem to už odmalička a je to také moje tajomstvo. Samozrejme, Jordan ovláda vzduch a tak na moju schopnosť sám prišiel. Niekedy si myslím, že chodíme spolu len pre to, že obaja sme iní, ale on ma uisťuje, že to tak nieje. Moc mu neverím, ale však dobre.

,,Jordan, mám vážne pochybnosti o..." zrazu ma prerušil.
,,Volá sa Leona, ak to chceš vedieť."
,,To je všetko ?"
,,Áno."

Do rúk sa mi nahrnul oheň. Nevedela som, kam ho mám odhodiť a tak som ho šmarila do vedľajšieho sedadla.

,,Aline !!" Jordan ma chytil za ruku a premiestnil nás preč.

Prvé, čo som z Londýna zbadala bolo londýnske oko. Síce lialo, ale všade sa to hemžilo ľuďmi. A dáždnikmi.
Pribehla som ku kamennému múru a naklonila som sa dole, aby som si overila, že je tu aj tá rieka.
Bolo to na moje pomery (vyrastala som blízko púšte) dosť veľa vody. Stratila som rovnováhu a čiesi ruky ma zachytili.

,,Aline !!" Jordan mnou zatriasol a hneď som sa prebudila. Uvedomila som si, že som už celá mokrá. Mojim schopnostiam voda neprospieva.

,,Prečo práve Londýn ?" obrátila som sa k Jordanovi.

,,Pretože som vedel, že tu búrku vyvolám najľahšie," odvetil.

,,A teraz sa ideme schovať."

Po hodinách tlačení sa v metre a behaní po zapršaných uliciach sme sa konečne ocitli pred dosť veľkým domom.

Bol z červených tehál, okolo ktorých sa ovíjali biele ruže. Vyšli sme po schodoch k bráne a Jordan zazvonil na zvonček.

,,Tu býva jedna moja priateľka," povedal Jordan. Vypleštila som naňho oči. Bože, koľko žien už tento mal, alebo má ?

Zrazu dvere otvorila pekná čiernovláska. No na Jordana vyzerala dosť staro. Mohla mať tridsať, no kľudne i päťdesiat.

,,Býva tu ešte Alexandra Watersová ?" opýtal sa. Premerala som si ju pohľadom. Nie, nevyzerala na Jordanovu známu.

,,Tu bývam len ja, ale dom vlastnili asi pred päťdesiatimi rokmi nejaký Watersovci...." odvetila.

,,Ďakujem, to mi stačí," ukončil to Jordan. Dvere sa zavreli a my sme chvíľu stáli na daždi. Jordan mal zavreté oči. Potom prehlásil : ,,Mám to."

,,Môžeš mi už konečne vysvetliť, o čo tu ide ?" Chytil ma za ruku a premiestnili sme sa.

Tu boli ešte rušnejšie ulice a všade boli mrakodrapy. Stáli sme vedľa jedného skleneného paneláku, ktorý sa ťahal vysoko do výšky.
Z druhej strany bola križovatka.

,,New York," povedal Jordan.
Och, áno. To dáva zmysel.

Jordan pribehol k bráne paneláku a zazvonil na jeden z asi 200 zvončekov. Stálo na ňom : Alex W.
Asi nechcela aby ju niekto našiel. Po chvíli sa dvere otvorili a vošli sme na chodbu.

,,Je tu víťah, však ?"
,,Áno je," odvetil Jordan.
Pribehli sme k víťahu a stlačila som gombík. Dvere sa otvorili. My sme vošli dnu. V zrkadle som sa videla dosť dobre na to, aby som si mohla vysušiť vlasy. Kým sme stúpali, Jordan ma pozoroval.

,,Kto je Alexandra ...."
,,Ďalšia z nás," prerušil ma ..., ,,.... z nás iných."
Watersová.....
,,Ovláda vodu ?" Prikývol. Potom akoby si na niečo spomenul.

,,Počuj, Al. Už som ti hovoril, že žijeme večne ?" Vyslovil to len tak medzi rečou.

,,To ako myslíš, že...."

,,Áno, presne tak." Nebolo čo dodať. Keď raz Jordan niečo ukončil, nebol čas na otázky.

Zrazu víťah vydal zvláštny zvuk a dvere sa otvorili. Vliekla som sa von za Jordanom. Na podlahe boli jemné zamatové koberce. Jordan prešiel všetky byty až sa zastavil pri poslednom. Nadýchla som sa. Odrazu som aj ja vedela, ako ju našiel - cítila som vodu. Vzduch bol nasiaknutý energiou.

Jordan tretíkrát zaklopal. Nik mu neotvoril a tak ustúpil o dva kroky dozadu. Myslela som, že na to kašle, ale on sa zrazu rozbehol ku dverám a rozrazil ich. Zvnútra som počula prekvapený krik.
Všade lietali triesky. Po zemi boli roztrúsené kusy dreva.

,,Ty si taký..... to nevieš ani zaklopať ?" hnevala sa.

,,Klopal som," odvetil Jordan. Dievča si ma premeralo.

,,Ohnivá ? Nič nehovor." A usmiala sa.

,,Som Alex," povedala.

,,Aline."
Jordan si vzdychol.

,,Keď ste už doriešili všetko okolo toho tak by sme mali prebrať ten problém," povedal.

,,Kto je Leona, Alex ?" Jordan sa zadíval do zeme. Asi som sa to nemala pýtať. Ale ak mi na to Jordan neodpovie tak možno aspoň Alex.