Kráľovná dažďa✔️

Návšteva

,,Neprezývajú ťa dážďovka ?" Takmer spadnem z postele. Rukou si pretriem oči a oslepí ma slnečné svetlo. Skoré ráno. A v mojej izbe niekto je.

,, No chápeš, keď dažďová princezná, tak sa mi to tam nesmierne hodí," povie a z balkóna vkročí do izby.

,,Nie a čo tu hľadáš !!! Nemáš byť vo väznici ?!" Uškrnul sa.

,,Nebuď naivná. A síce mal by som ísť, určite ma hľadajú," povedal a zmizol. Vstala som a prehľadala som miesto na ktorom stál. Nikde nič. Ako kebyže sa vyparil.

S pocitom, že v mojej izbe som už sama som si umyla tvár a učesala vlasy. Zo skrine som si vytiahla tmavozelené šaty na vtedajšie pomery prikrátke. Obliekla som sa a pozrela sa do zrkadla. Nuž, na raňajky to bolo obstojné.

Dala som si čierne čižmy takmer po kolená a vyšla som z izby.

Zabuchla som dvere a ponáhľala sa na raňajky, ktoré už určite nestíham. Ale čo, však aj tak neznášam keď som niekde prvá.

Zbehla som po schodoch na prvé poschodie a po chodbe som prešla až k dverám na protiľahlej stene. Bolo ráno a chodba bola svetlá ako nikdy. Vyzerá to na slnečný deň.

Pri dverách som sa zastavila a načúvala. Počula som tlmené hlasy takmer všetkých a tak som otvorila a vošla dnu.

Pri dlhom stole plnom všelijakých dobrých vecí sedeli všetci štyria. Sadla som si vedľa mojej najlepšej kamarátky Maroon. Vedľa nej sedela Astrid a niečo preberala s Danielom. Ten sedel oproti nej. A vedľa neho bol osamotený Harry.

,,Vraj dnes v noci ušiel nejaký väzeň. Pred našimi izbami bola ráno stráž," povedala Mar.

Všetko mi je jasné až na to, že pred mojou izbou nikto nestrážil. Veď toto si ešte zlíznete.

,,Myslím, že po mne ide," nadhodila som. Nečakala som, že to Maroon zoberie tak vážne, ale stalo sa.

,,To vážne ? A ako ťa niečo také napadlo ?" To už boli na mne všetky oči. Strčila som si do úst kus lievanca na zahalenie tejto udalosti.

,,Maroon má pravdu, ak vieš niečo čo my nie tak to vyklop," povedala Astrid.

,,Viem sa o seba postarať, tak to už neriešte. A po raňajkách trénujeme ! " odvetila som namrzene.

,,To nemyslíš vážne !" Astrid a Daniel sa postavili.

,,Veď sme trénovali celý včerajší deň !" hnevala sa už aj Mar.

,,Prestaňte odvrávať, dnes ste ma naozaj naštvali a to uvidíte aj na tréningu !" Vstala som aj ja.

,,Ale, no tak Leona nechaj si to pre seba ale po raňajkách nám daj voľno," ozve sa Harry. Zazriem naňho.

,,Ešte si to premyslím." Odídem z triedy. Počujem, že Astrid a David si sadli. Asi sa zhovárajú o mne.

Pribuchnem dvere. Rýchlym krokom sa náhlim ku schodom.

Vybehnem hore a čižmy mi klopkajú. Musím si ich prezuť za lovecké.

Na chodbe prebehnem ku svojej izbe a rýchlo vojdem a zavriem.

Obidve čižmy zo seba zhodím a skočím na postel.

,,Leona ?" ozve sa za mnou. S hlavou zaborenou do vankúša sa snažím sama seba presvedčiť, že si to len nahováram.

,,Leona !!" Teraz už vstanem. Ten hlas mi je známy.

,,No konečne. Už som si hovoril, že si na mňa nahnevaná za ten raňajší prepad...."Postavím sa.

,,Ó áno to teda som ! Vieš čo sa môže stať ak sa mi len tak hocikedy svojvoľne vkradneš do izby ?! " skočila som doňho. Síce som bola o dosť nižšia, sebavedomia som mala na rozdávanie.

,,Môžme si na stretávku vybrať aj iný flek. Dajme tomu pri vchode do lesa. Ale teraz k veci. Musím ti niečo ukázať," odvetil pokojne.

,,Tak to teda nie.... mám výcvik .... a okrem toho..."
Nadvihol obočie.

,,Aj ja mám pre teba niečo, čo sa týka výcviku. Ver mi, že dnešný deň tvoj život zmení."

Vystrel ruku ku mne. Podala som mu tú svoju a v tej sekunde sme sa objavili inde.

Stáli sme na skale. Prebehla som k okraju. Zatočila sa mi hlava od tej výšky.

,,Neboj, nejdeme skákať," ozval sa. Jeho existenciu som si doteraz neuvedomovala.

,,Kto si vlastne ?!" vyletela som.
Tajomne sa zadíval na široké lesy, ktoré skalu obklopovali. V diaľke som spoznala mesto a zámok.

,,Som taký ako ty, Leona," odvetil po chvíli.

,,A naučím ťa veci, o ktorých si ani nesnívala." Zadívala som sa do diaľky.

Prikývla som.