Kráľovná dažďa✔️

Zákerný trik

Chcem niečo povedať. Nie, chcem kričať. Ja za to môžem. Posledné, čo mi povedala bolo aby som ju odniesla k vílam. Ani to som jej nedokázala splniť. Som najhoršia kamarátka na svete. Chcela by som sa rozkričať. Prečo ste môj život urobili takým ťažkým ?? Jedna chyba tu môže spôsobiť koniec sveta. Mala by som s tým niečo urobiť.
No nevíde zo mňa ani hláska.

,,Leona ? Deje sa niečo ?" opýta sa Búrka.
Vstanem.

,,Kto ide so mnou zachrániť svet ?"
Víly nadšene zajasajú a Búrka sa hneď prihlási. Po nej sa osmelí niekoľko ďalších víl.

,,Som Lynn," povie mi vysoká, večne zamračená víla so svetlomodrými krídlami.

,,Toto je Kiiara," ozve sa Búrka a predstaví mi vílu celú v žltom.

,,A tamto je Zoë a Sahal." Pozrela som sa na dve víli opreté o stenu. Zoë bola celá v zelenom s čiernymi vlasmi a Sahal bola dooranžova.
Všetky víly mali svoj meč.

Pochopila som, že je čas odísť.

Búrka prikývla a vystrela ruku. Na okamih mi to niečo pripomenulo a telo mi zalialo šťastie.

Dotkla som sa jej a premiestnili sme sa hore na Skalu.

Ostatné víly stáli v kruhu okolo mňa.

,,Je vlastne Alex ešte v lese ?" opýtala sa ma Búrka.

,,Nie, nemyslím si. Pravdepodobne je už u Iris."

,,Tak ideme tam. Pri troche šťastia sa hneď vzdá," povie víla vedľa Búrky. Má tmavozelené vlasy a jej meno mi už dávno vyfučalo z hlavy.

,,Dobre. Poznám tajný vchod dovnútra. Možno nám to pomôže," poviem. Vystrela som ruku a keď sa ma všetci dotkli som sa premiestnila ku Gaylandovmu sýdlu.

*****

Šli sme hlbšie a hlbšie. Nevidela som takmer nič, ale Will stále tvrdil, že vidí veľmi dobre.

Neviem koho to bol nápad ale keď sme našli otvorené dvere rovno do Skaly, tak sme sa tam vybrali. Nechceli sme sa oddeliť od ostatných a chceli sme konečne príjsť na to, čo sa tu deje. Nikto nevie, či náhodou nezachránime celú situáciu my traja.

,,Toto nikam nevedie. Mali by sme sa vrátiť," ozvala sa Astrid. Aj bez zraku mi bolo jasné, že zastala.

,,Nemôžeme príjsť o takú výhodu, že sme ušli Iris a našli sme otvorenú cestu do Skaly len kôli pár schodom. A okrem iného hore nás už možno čaká Iris s Gaylandom. Byť tebou by som sa tam nevracal. Vážne ťa nezaujímma, čo je tam dole ?" opýtal sa Will.

Astrid šla ďalej za nami.

,,Neviem ako ty, ale nezomriem kôli zvedavosti. Možno je to pasca. To ti nenapadlo, pán geniálny ??"

Odrazu Will zastal. Vedela som to, pretože ma držal za ruku celý ten čas. Aj Astrid pochopila, že sa niečo deje, keď domňa zozadu vrazila.

,,Au !!" zvískla som.
,,Prestaňte !!" okríkol nás Will.

,,Pred nami je obrovská priekopa. Nemôžeme ju preskočiť. Vyzerá, akoby nás tam dole niečo čakalo. Niečo... zlé. Cítim hlad. Tisícročný hlad.." striasol sa.

,,Dobre, fajn. Čo keby som postavila ľadový most ? Pomohlo by nám to ??" navrhnem aby som prerušila ten strach.

,,To nie je zlý nápad," ozval sa Will.
,,Ale nemôžem nič tvoriť, keď nevidím. Nemáte nejaké svetlo, alebo čo ?"

,,Budem ťa navigovať."

A tak som s Willovou pomocou spravila všetko, o čo ma požiadal. Keby som mala niečo povedať, myslím, že tá priekopa je strašne veľká. Ako sa dačo také aj s tým schodiskom môže zmestiť do jednej skaly ?

Will chytil za ruku Astrid a spolu sme vyšli na most. Šli sme v úplnom tichu, tri metre pred koncom mi Will stisol ruku, ako sme sa dohodli. A vtedy som za sebou ucítila chladný dych a niekto sa dotkol môjho ramena.

Vtedy Will zvreskol a pustil mňa aj Astrid. Bol to krik zarývajúci sa až do kostí. Muselo sa stať niečo strašné.

,,Moje oči !! Bežte !!"

Moc je ako oheň, ktorý horí vnútri v tele. Je príjemný a teplý, no derie sa na povrch. Stačí ho zo seba vydať a vtedy sa uvoľní moc.

Rozhliadla som sa okolo seba. Všetko som videla úplne zreteľne. Most, Astrid utekajúcu naslepo do záhuby. Ani meter pred ňou stálo niečo s s telom človeka. No namiesto hrude to malo pokrčenú handru a končatiny akoby naslepo napichané do nej. Na čiernej koži sa tvorovi leskla čerstvá krv. Bol to naozaj odporný pohľad, hlavne keď si predstavím, že sa ma to dotýkalo potme.

Vyskočila som a dopadla vedľa príšery.

,,Astrid, nehýb sa !!" skríkla som.

Z ruky my vystrelila sila a zasiahla príšeru do handry/hrude. Ozval sa nechutný zvuk, na toto do smrti nezabudnem a príšera zmrzla. Ostala stáť na mieste bez jediného zvuku.

Vyzeralo to strašne. Akoby sme sa hrali na hru, kto sa vydrží dlhšie nehýbať. Bála som sa okolo toho prejsť. A keď ma Will zozadu chytil za ruku, takmer som mu vrazila.

,,Poďme odtiaľto preč, " povedal. Chcela som sa spýtať, či už nemá nič s očami, ale kašľať na to.

Astrid som chytila za ruku a vybehli sme na zem. Ako sme tak šli, chodba sa zužovala. Zrazu sme musleli ísť za sebou. Will šiel posledný, ja v čele a Astrid medzi nami.

Po chvíli som zbadala osnivé svetlo prúdiace z nečakaného zdroja. Astrid chcela niečo povedať, ale Will jej v tom zabránil.

,,Ticho, stále to môže byť pasca. Ešte nevieme s čím máme dočinenia."

Pomaly sme postupovali vpred a keď sme prešli bližšie, takmer zretelne som počula hlasy.

Potichu sme prešli až k vchodu do miestnosti a pritisli sme sa najbližšie k stene, ako sa dalo, jeden za druhým.

,,Mala by si si švihnúť. O chvíľu sú u teba," povedal ženský hlas.

,,Gaylan ich zabaví. Mám ešte trochu času." Toto bola jasná Iris.

Pozrela som sa dozadu na Willa. Pokrčil plecami a naznačil mi, že mám ďalej počúvať.

,,Zavrela si svoju ríšu, uväznila väčšinu víl mimo tohto sveta a ostatné poslala do záhuby. Pekný plán," povedala Iris.

,,Nemusíš to tu roztrubovať do celého sveta. Nevieš, kto by nás mohol odpočúvať." Druhá osoba bola zjavne podráždená.

,,Veď si na tých troch poslala handru, nie ?"
Takmer som videla ako sa tá zákerná anonymná osoba samoľúbo usmieva.

,,Áno. Tí blbci tak ľahko naleteli na ten trik s chodbami. Takto sa zbavuje väzňov. A nevolaj ju handra.. dráždi ma to."

,,Hádam už niesom tvoja najobľúbenejšia víla ??" opýtala sa Iris s predstieraným strachom.

,,Všetky víly máte v hlave piliny a ty na tom nie si inak. Ale si jediná zákerná a vieš sa vytešovať z odporností. To sa mi na tebe páči."

,,Ďakujem vaše veličenstvo. Ale už by som mala ísť. "

,,Idem s tebou nech to zas nepohnojíš."

,,A kedy som to akože pohnojila ??"

,,Poďme už !!"

Na malú strašnú sekundu som si myslela, že pôjdu okolo nás. No neprešli. Vtedy som si uvedomila, že sa museli premiestniť.

Vystrela som ruku. Od Leony som to odkukala a je to veľmi praktická vec.

,,Zmiznime odtiaľto," šepol Will a premiestnila som nás do chaty.