Kráľovná dažďa✔️

Blesk

,,Kde asi tak môžu byť ? Nechápem to!" hnevala sa Alex.
V podstate mala pravdu. Ako je možné, že bude Leona tri hodiny zháňať Jordana ? A vtedy mi napadlo....čo ak sa im niečo stalo ?

Al sa na mňa pozrela. Mysleli sme na to isté. Chytili sme sa za ruky a objavili sa pri jazere.

Rukou som si zakryla ústa, aby som sa nerozkričala, pretože les okolo nás horel. A nebol to môj oheň.

,,Deje sa tu niečo zvláštne. Už aby sme ich našli...." skonštatovala Al.

Prešli sme ďalej od ohňa a zrazu sme sa dostali do zamrznutej - a zasneženej oblasti.

,,Už aby sme našli Leonu," zopakovala som.

Podobne ako minule sme prečesávali okolie skaly. Nechcelo sa mi však veriť, že oni odtiaľ zase skočili. To už ako fakt nič lepšie nemajú na práci ?

A potom som zbadala v diaľke čosi zelené. Obe sme sa tam rozbehli a s nádejou sme strom obišli. Bol to úplne normálny listnatý strom uprostred snehu. Pochopí to niekto ? Ja teda nie.

A vedľa neho ležala Leona. Takmer som ju nespoznala. Jej pleť mala zase ten ľahký nádych karamelovej a vlasy mala opäť tmavohnedé. Tmavomodré rifle boli na niekoľkých miestach zapálené alebo potrhané.
A vtedy sa ma zmocnil strach; kde je Jordan ?
******

Mala som veľmi zvláštny sen. Boli to len záblesky, ako padám, pohlcujú ma striedavo morské vlny, jesenné listy, vlasy mi strapatí vietor a horím ako padajúca hviezda.

A potom sa zo zničeného stromu, do ktorého pravdepodobne udrel blesk stane nádherný. Vlievam doň svoju životnú energiu a naraz už mi neostane takmer nič.

A teraz mi do očí svieti to debilné vychádzajúce slnko a mne sa nechce ani len pretočiť na druhú stranu.

,,Hej, pozri ! Ona žije !!" povedal hlas vedľa mňa. Nepochybne patril Alex.
Vtedy som sa už posadila a hľadela som jej do očí. Naraz som zacítila zimu a uvedomila som si, že ležím v snehu.
Aline mi podala ruku a s jej pomocou som sa postavila. Čokoľvek som mohla povedať, Aline sa ozvala prvá.

,,Musíme nájsť Jordana."
Rozhliadla som sa a zrazu som bola plná strachu.
Rozbehli sme sa ďalej a po chvíli som zazrela jeho blonďavú šticu vlasov.
Ležal na zemi a vyzeral, akoby tam zaspal. Akoby sa medzitým strhla búrka a zasiahla jeho oblečenie.
Sadla som si vedľa neho do snehu.
Akoby vycítil moju prítomnosť otvoril oči.

Spýtavo sa na mňa pozrel. Akoby sa pýtal, či je to už v pohode a ja som prikývla. Aline sa na nás nechápavo pozrela a potom to hodila za hlavu.
,,Tak a čo teraz ?" spýtala sa.

Pozrela som sa na horiace lesy, ktoré roztápali tú zamrznutú časť, v ktorej sme boli.

,,Musím niečo napraviť," zamrmlala som a rozbehla som sa smerom k ohňu.

Pribehla som k horiacemu stromu a spustila som dážď. V priebehu niekoľkých sekúnd začalo liať ako z krhly a bola som celá premočená.
Vôbec mi to nevadilo.

Až kým sa medzi tmavými oblakmi nezjavil svetlý záblesk a ja už som mala pred očami len tmu. Bol to blesk. A nie môj.

Väčšinou nepíšem tieto autorské poznámky, ale ak ste sa dostali až sem, tak si zaslúžite aspoň jednu ;).
Nehovorím, že už žiadna nebude, len som vás chcela upozorniť, že do príbehu sa dostane jedna alebo dve nové postavy. Takže také malé prekvapenie :)