Videl ma, čo si asi pomyslel. Som netvor. Hanbím sa za seba. Najradšej by som celú túto hru ukončila, ale nemám ako. Sedela som vo svojej izbe obklopená starými knihami, ktoré sa rozpadávali. Zvláštne ako všetko okolo mňa umiera. Okolo mňa sa ozýval krik mojej nevlastnej mami s nevlastným otcom. Ani Lana Del Rey to nedokázala prehlušiť. Nikdy som nemala stáli domov. Nemohla som sa nikde zdržať dlho, prechádzam od rodiny k rodine už pár rokov a nestarnem. Niekedy utečiem,inokedy ich donútim, aby sa ma báli a dali ma naspäť do decáku. Snažím sa s nimi nenadviazať taký vzťah, aby som to ľutovala. Už si ani nepamätám všetkých mená. Niekedy rozmýšľam, ako sa volala moja mama. Moja skutočná mama. Môj otec? Bola som jedináčik? Pamätám si keď som prvý krát vošla do starej miestnosti. Stála predo mnou a pozerala sa na mňa s takým opovrhnutím, no nebolo to príjemné. Nič mi nepovedali a ja som si nič nepamätala. Iba že sa budem volať Chloe. Poslali ma isť si ľahnúť. Ráno som sa zobudila s dlhými bielymi vlasmi a s bielou pokožkou. Ale..to by nebolo to najhoršie, zmeravela som pri pohľade do zrkadla. Moje oči, nemohla som uveriť že patria mne. Že to som ja aj keď mi nadali možnosť vidieť sa pred tým. Nevedela som, kto som,ale povedali mi kým by som mala byť a tým som sa aj stala.
Odchádzala som z domu. Neprekvapilo ma, že aj na konci ulice je počuť ich krik. Keď som prišla do parku, už sedel na lavičke. Vyzeral sebavedomejší, nervózne poklopkával nohou. Pozrel sa na mňa, priamo do očí. Jeho sebadôvera ma trochu desila. Prečo ho nemrazí? Prečo stojí pevne bez mihnutia? Potiahla som ho za červenú, kockovanú košeľu a istú chvíľku som ho ťahala. Po chvíli sa odtrhol a kráčal za mnou. Jeho nedostupnosť je nádherná. Ale mal by sa viac snažiť, lebo je len vonkajšia. Cítim jeho túžbu a pohľad. Došli sme k Ambroziinmu domu. Okná boli rozbité, strecha mala diery a zo stien úplne opadala omietka, ale stále to bol on. Vošli sme do vnútra. Stáli sme v chladnej miestnosti a ja som mala chuť ho pobozkať. Najprv chcel priateľstvo,, neskôr chcel odpovede, a teraz? Nezmôže sa ani na slovo. Zavrela som oči. Opäť som cítila tú ostrú bolesť, chcela som kričať, ale nemala som silu. Akoby mi trhalo kožu. Rozpadávam sa ako všetko okolo mňa. Ľudia, knihy,domy...Po prvýkrát som pred niekým kľakla ale nohy ma už neudržali.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Nepozeraj sa jej do očí!
ФэнтезиChloe žije vo svete mimo chápania ľudskej mysle. K jej životu patrí neodmysliteľne Smrť. Je je pomocníkom. Zomrela, lebo si nevážila život a sama sa oň pripravila a teraz je odsúdená ako "čierny anjel smrti"
