Peter M. #11

1.2K 162 2
                                    

Noc som prespal v miestnosti bez okien. Poviem Vám, samotka neni nič moc. Prevaloval som sa na posteli. Počul som každé puknutie dreva a vŕzganie postele. Mal som pocit že sa steny približujú a zas odťahujú. Naraz som započul svoje meno vzdialujúce sa v ozvene. Otočil som sa za zvukom. Naraz všetko utíchlo. Pukajúce drevo, hlučná postel aj tajomný krik. Zacítil som dych na mojom chrpte. Niekto ma začal škrapkať po chrpte a ženský hlas mi šepkal do ucha. Zavrel som oči. Chcel som sám seba presvedčiť že to je len sen. Tajomná ruka ma chytila za rameno a prevrátila na druhý bok. Naraz som stál z oči do očí ,,jej". Samotnej smrti. Mala nepríjemný pohlad a ja som sa mu snažil vyhnúť. Nemala duhovku, iba bielko a malú zreničku ktorá sa jej v oku neprirodzene mikala. Hladkala ma po vlasoch a rozprávala o tom čo som, čo nesmiem a čo musím robiť. Bola dosť rázna a nahnevaná. Vysvetlila mi že som v minulom živote spáchal samovraždu a že si to musím odčiniť. Potom odišla. Ostal som chvílu hore a plakal som. Ako malý chlapec. A bolo mi to jedno!

Nepozeraj sa jej do očí!Where stories live. Discover now