Stena sa opäť otvorila a ja som čakal na kraji ulice. Zabila človeka! Hádam nečakala, že jej to prejde. Je to Obyčajná vrahyňa. Ty suka! Vyletel som no ona mi vo chvíli zavrela ústa. „Tu nie" Zavrela mi ústa. Po prvý krát som na nej videl strach. „Zajtra je piatok, po škole v parku ako včera, nemaj hlúpe otázky a nikomu nič nehovor" a odišla. Zavolal som políciu pod skrytým číslom a oznámil mŕtveho, hneď na to som odišiel aj ja.
Dnes je piatok a ona neprišla do školy. Chcel som sa baviť s ostatnými a nevyzerať tak akoby sa niečo stalo, na druhú stranu mi to naozaj vŕtalo hlavou a nedokázal som sa sústrediť na nič iné. Len na ňu, čierne oči a muža na kolenách zo zúfalým výrazom tváre. Mal som mu pomôcť, ale nepomohol som. Nechal som ho zomrieť a ešte teplého padnúť na zem. Pozerala sa na neho iba pár sekúnd. Akoby to robila každý deň.
Slečna Valeriová ma vyzvala ísť odpovedať na biológii, tým že som bol niekde v myšlienkach, nedokázal som zo seba povedať jednu súvislú vetu. Vedel som, primitívna téma, ale akoby mi to samé vyfučalo z hlavy. Po hodine som zašiel za Jakubom a pýtal som sa ho na Chloe. Jediné čo som zistil že sa nebaví s ostatnými a vzbudzuje rešpekt. Vo mne však nie. Ja sa bojím všetkého, keď je vonku búrka-schovávam sa pod paplón. V sedemnástich! Som obyčajný bojko, čo sa bojí aj sám seba. Hlavne svojich rozhodnutí. Ale nebojím sa toho čo ostatný, nebojím sa jej, aj keď iný sa pred ňou trasú, len čo prejde o kolo nich, už konečne chcem zistiť prečo. Netrpezlivo som čakal na koniec vyučovania. Vyšiel som zo školy a vzal som si to skratkou cez les, pomedzi lesné cestičky až som došiel do menšieho parku. Sadol som si na lavičku a tam som čakal.
ESTÁS LEYENDO
Nepozeraj sa jej do očí!
FantasíaChloe žije vo svete mimo chápania ľudskej mysle. K jej životu patrí neodmysliteľne Smrť. Je je pomocníkom. Zomrela, lebo si nevážila život a sama sa oň pripravila a teraz je odsúdená ako "čierny anjel smrti"
