Nikdy v živote som nepocitovala extra lasku alebo vášeň k mužom. Vlastne sa mi hnusili. Ich tvar tela do Y, chlpaté telo, mocná postava. Síce som bola (aj som) žena, túžila som po nežnosti. Nechcela som byť ochraňovaná. Ja som bola ochranca. Preto som si vyberala veľmi nežné ženy alebo zženštilých mužov. Keď som po prvýraz uvidela chlapca s čieneho klanu, ako prvé mi prebehlo hlavou, aký velký prúser by to mohol byť. Neskôr som si však spomenula na Tima a jeho úsilie sa dostať k čiernym. Ja mám k čiernym slabosť...z osobných dôvodov a preto som nikdy nesympatizovala z jeho snahou o získanie rešpektu u čiernych. Nikdy nás neponižovali (aspoň verejne) tak prečo by sme mali žiadať vyžšie pozstavenie. Ale Tim, náš nekorunovaný šéf (a nekorunovaný debil ) to vidí inak. Myslí si že ako on, čierny od rána do večera rozprávajú o tom ako vyhrali vo vojne pred vyše 2000 rokmi. Ja si to nepametam. Nezažila som to. Bielou som len niečo cez štyridsať rokov. Ani Tim to nezažil ale prežíva to. Čo je podla mňa chyba. Vojna nie ke riešenie. Často hovorí že nechce vojnu ale zrovnoprávnenie a mier. Ale bojovať za mier je ako šukať za panenstvo. V každom prípade si nechcem Tima pohnevať. Hneď ako som toho čierneho zbadala, vedela som čo mám robiť. Musím si ho omotať okolo prstu. Už nezáleží na mojej slabosti k čiernym a na tom neublížiť Chloe. Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi viť. Musím si uvedomiť, kam patrím!
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Nepozeraj sa jej do očí!
ФэнтезиChloe žije vo svete mimo chápania ľudskej mysle. K jej životu patrí neodmysliteľne Smrť. Je je pomocníkom. Zomrela, lebo si nevážila život a sama sa oň pripravila a teraz je odsúdená ako "čierny anjel smrti"
