Peter M. #10

1.3K 169 2
                                    

Ďakujem moc! Prekonali sme môj ciel...vyše 1000 pozretí. Som strašne rada za všetky votes. Moc si ich vážim. Budem rada ak mi občas pridáte  koment, či sa Vám môj príbeh páči alebo či mám niečo zmeniť. Ešte raz ďakujem. Uživajte pribeh :)

Prebudil som sa na rozheganej posteli a cítil som chlad. Prenikal mnou do štipky kostí. Najhoršie bolo že nebola možnosť sa zahriať. Chlad šiel z môjho vnútra. Snažil som sa rozhodnúť čo cítim. Strach, beznádej, úzkosť. Nakoniec som sa sam so sebou zhodol že necítim nič. Poobzeral som sa okolo seba. Miestnosť bola obložená drevom bez okien. Okno som mal akurát v hlave. Postavil som sa na chladnú zem a snažil som sa zistit na čom som. Prešiel som k stolu kde bolo nachystané oblečenie. Vyzliekol som si nočnú košelu, v tom som však objavil niečo zvláštne. Môj chrbát. Na dvoch miestach priehlbina vyplenaná krvou a perím. Zamrazilo ma.Všetko ma bolelo. Bol som zlámany. Životom. V tom som narazil na svoj odraz v zrkadle. Moje oči, čierne tajomné. Neviem prečo, mal som pocit že by to tak nemalo byť. Obliekol som si jeansy, biele tričko, červenú mikinu a čakal som pri dverách.

O pár hodín sa otvorili dvere. Na prahu stál muž v čiernom plášti. Vošiel dnu a z hlavy zložil kapucňu. Sadol som si na posteľ a on sa usadil vedla mňa. Položil mi ruku na rameno a pozrel sa na mňa s očami plnými sklamania.
,,Vieš prečo si tu?"
,,Ja neviem nič."
Usmial sa. ,,Viem, že nič nevieš, Michael"
,,Michael?"
,,Tvoje nové meno."
,,Nepáči sa mi."
,,Na tvojom názore nezáleží."

Nepozeraj sa jej do očí!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora