Rozprávanie tichého pozorovatela #21

1K 135 4
                                    

Kedysi dávno, keď si ludia začali uvedomovať samých seba, existovalo tisícky anjelov smrti. Medzi sebou sa však delili na dve rivalské skupiny. A časom sa ich rivalita preniesla na krvavý boj, kde sa skoro všetci navzájom povraždili, lebo len anjel dokáže zabiť anjela. Keď anjel zomrie alebo dokončí svoju službu prejde do inej fázy života. Pokial v čase keď bol anjel smrti, vykonal niečo zlé ( napríklad zabil niekoho keď nebol jeho čas) išiel do pekla, pokial niečo dobré ( napríklad niekoho odhovoril od samovraždy) išiel do neba. Pokial však žil neutrálne, zmizol do večného zabudnutia. Rozplynul sa. Akoby nikdy nebol. Ale vráťme sa k vojne. Tým že ich ostalo málo a mohlo by dojsť k zburám, rozdelili ich na dve skupiny. Upozorňujem že vtedy ešte nebolo považované za rasistické niekoho označovať podla farby, tobôž nie podla farby očí. Čierny, boli anjeli, ktorí sa o život pripravili úmyselne. Biely sa oň pripravili svojou nezodpovednosťou. Narazenie autom do stromu, otrava alkoholom a podobne. Čierny mali oči (prekvapivo) tak tmavé že ste nemohli nájsť, kde sa delí dúhovka so zreničkou, a biely oči tak svetlé že dúhovka bola možno o pár odtieňov tmavšia ako bielko oka. Celý systém riadila smrť a pod ňou pečlivo vybraný desiati v každej skupine. Celý príncíp fungovania záležal na tom aby sa tieto večne nespriatelené skupiny nestretli, nie to stretávali. Znie to jednoducho ale opak je pravdou. A pretože ani Smrť či ktokolvek iný nie je bezchybný, systém zlyhal. A to neovplyvní len naše postavy, ale možno celé fungovania ludstva a všetkého živého na dlhé storočia.

Nepozeraj sa jej do očí!Donde viven las historias. Descúbrelo ahora