Nepozeraj sa jej do očí!

Lukáš #22

Moji adoptývny rodičia boli skvelý v tom že aj keď mi nedávali pomerne velkú volnosť, nikdy by neriskovali moje zdravie ani v najmenších banalitách. Na jednej strane je to dosť sklúčujúce ale na tej druhej možem ostať doma a neísť do školi aj keby čo i len spustím viditelne schválny kašel. A a síce nemám žiaden fyzický problém, zo zlomeným srdcom (a sebavedomím) sa dá dobre zahrať nevolnosť. Prehrabol som si svoje vlnité blond vlasy a nechal slzy stekať po tváry. Všetky feministky by s toho boli nadšené. ,,Nie!" Neuvedomil som si že som to povedal nahlas. Hneď sa vo dverách zjavila moja nevlastná mama. ,,Si v poriadku?" Opýtala sa zo zdesením v hlase.
,,Hm....nooo, hmm hej, hej. Len my je hmm lúto že som zase chorý. Keď prídem, budem musieť veľa dopisovať a doúčať sa,,
,,Neboj sa, ty to doženieš." Usmiala sa a zavrela za sebou dvere.
Jasné že to doženiem. Veď ten rok študujem stále dookola. Vkuse. Viem to naspamäť a ja tak musím vždy prepadnúť, aby som sa vdanej rodine mohol zdržať dlhšie. Už som prepadol pred rokom, teda tento už nemôžem. To bude lahké. Moja nevlastná mama nie je zlá. Len trochu otravná. Bojí sa o mňa. Potratila vyše päť krát. Je mi jej lúto a myslím si že pre ňu bude ťažké sa rozlúčit. Asi ma tak lahko nevráti tak nafingujem smrť. Je to kruté ake potrebné. Do izby vtrhol môj nevlastný brat Kubo. Je tiež adoptovaný ale jeho majú od troch rokov.
,,Čau, zase simuluješ?" Zasmial sa.
,,Možno, teda nie. Čo robiť ak lúbiš dievča ale ono lúbi iného? "
Kubo, najväčší sukničkár akého poznám sa zamračil a pohodil čiernu ofinu, ktorá mu padala do očí do boku.
,,No... mne sa to ešte nestalo." Povedal vystatovačne,sebavedome sa zasmial a pokračoval.
,,Ale s tvojim ksichtom sa to dalo čakať."
,,Vieš čo, zabudni na to. Diki za pomoc."
,,Ale no, neurážaj sa ako ženská."
,,Ja sa neurážam, len ma niečo trápy a ty s toho máš srandu."
Brat zdvihol lavé obočie, akoby nechápal čo son práve povedal. Odkašlal si a išiel niečo povedať, keď som mu skočil do reči.
,,Ak máš niakú ironickú poznámku, strč si ju vieš kam."
Brat sa rozosmiel a ako popadal dych, snažil sa cez záchvat ( dosť úbohý) poskladať súvislú vetu.
,,Nechcem sa ti smiať, chcem ti poradiť."
,,Aha, takže teraz sa nesmeješ?"
,,Fajn! Tak chceš tú radu?"
Prevrátil som očami a kývol hlavou na znak súhlasu.
,,Ignorácia." Vytvoril oblúk rukami nad hlavou ako v niakom trápnom filme a ja som sa zatváril tak nechápavo, ako som len vedel.
,,Niak sa nechytám."
,,Jednoducho, baby zbožnujú "zlých chlapcov" a ty musíš byť ten najhorší." ,,Ale ja k nej nechcem byť zlý a čo ak sa ani na to nechytí?"
,,A čo je ryba? Ak sa "nechytí" tak asi ti za to nestojí. Aspoň to skús. Podla toho čo si vravel a ako sa tváriš, nemáš čo stratiť"
,,Dobre skusím to."