Báli by ste sa jej čo len dotknúť. Bola ako porcelánová bábika, krásna ale vo vnútri prázdna. Tak moc krehká navonok, no vzduch vo vnútri sa zlomiť nedá. Vlasy mala biele trochu do modra siahajúce skoro až po zadok. Oči mala čierne, tajomné. Chloe sa nikto nepozeral do očí. Zo strachu? Z rešpektu? Keď ste sa jej pozerali do očí mali ste pocit že Vás dokonalo pozná. Prevŕtala Vás „pohľadom smrti", občas sa pousmiala, inokedy skrivila obočie a otočila sa. Akoby už s vami nechcela strácať čas. Pery mala úzke a predsa plné. Bielymi zubami si hrýzla spodnú peru. Bola až neprirodzene chudá. Nikto sa s ňou nechcel baviť. Bolo to až moc veľké riziko. Vždy bývala sama. Tichá a tak moc tajomná.
Ale ja som si ju památal inú. Menej sebavedomú. S chybičkami krásy, ktoré boli dokonalé. Mal som málo,bol som nevďačný a teraz nemám nič. Som sám. Som v slepej uličke. Nemôžem nič napraviť ani vrátit čas. A najhoršie...nemôžem sa ani zabiť.
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Nepozeraj sa jej do očí!
FantastikChloe žije vo svete mimo chápania ľudskej mysle. K jej životu patrí neodmysliteľne Smrť. Je je pomocníkom. Zomrela, lebo si nevážila život a sama sa oň pripravila a teraz je odsúdená ako "čierny anjel smrti"
