Nepozeraj sa jej do očí!

Chloe #37

Zrazu ma Lukáš vzal za ruku a ťahal preč.
,,Oh...auuu... Lukáš, čo to robíš!?
,,Ruku mi stisol a pritiahol ma za ňu k sebe, až som mohla cítiť jeho ladový, mřtvy dych.
,,Chloe, všetko je preč! Niečo ti musím ukázať."
Znenazdania som si všimla Sama, ktorý z nás nespúšťal oči.
,,Lukáš!"
Už som ami nebránila, ťahal ma dozadu pomedzi izby pre nováčikov. Posledná izba bola večne zamknutá. Lukáš vzal hrkotajúce zlaté klúče. On má klúče od zakázanej miestnosti!?
Asi si všimol môj údiv lebo povedal vážnym tónom odpoveď na moju otázku, ktorú som položila iba v svojej mysli.
,,Ja budem vodca čiernych, ale bojovať budeš ty!"
,,O čom to vravíš!?"
,,1. November. Vieš čo to je za dátum?"
smutne som si vzdychla a sklopila oči.
,,Zomrela som."
,,A?"
,,Čo a?"
,,Chloe...hladaj spojitosti!"
Pozerala som sa na svoje tenisky a snažila sa nevnímať jeho ostrý tón. Pokračoval.
,,Lavoure a Snowen, zražka planét a...."
Odmlčal sa a nechal tomu zaslúženú pauzu
,,....Michalova smrť. Velmi dôležitý dátum Chloe."
,,Ale čo s tým? "
,,Uvidíš..."
Odomkol dvere od zakázanej miestnosti alebo miestnosti zatratených. Hneď ako sme otvorili, postavila sa pred nás stráž. Dvaja muži, vysoký dva metre v čiernom obleku.
,,Ideme za Áronom." Začal Lukáš.
,,K Áronovy nikto nesmie." Začal blonďak
,,Mám príkaz od Sama."
,,Samo o tom nerozhoduje." Zasmial sa strážca z gaštanovými vlasmi
,,Pánovia, ona je zrodená 1. 11"
Stráž si vymenila pohlady. ,,Pokračujte."
,,Samo o tom nerozhoduje? " Po chvílke som sa odvážila opýtať, ale narážala som na niečo iné
,,V tomto priestranstve...lajcky za dverami, sa nachádza najväčší komplex tajomstiev čiernych.
Prešli sme po kamennej chodbe až do obrôvskej sály, vystlanej čiernym kobercom.
,,Vidíš tamtie dvere?" Ukázal na pozlátené dvere.
,,Za nimi je obróvska sála, na druhej strane sú rovnaké dvere ale zo sveta bielych. Za tými dverami som vyše roka, rokoval ja Samo zaástupkyňa bielych Aurózia a Jimmi, ich velitel...bezúspešne."
,,Ale tam nejdeme?"
,,Nie my ideme za Áronom."
,,Kto je Áron?"
,,Vezeň"
,,My vezníme ludí..!?"
,,On nie je človek!"
Otvoril mohutné železné dvere. Za nimi sa nachádzalo šesť ciel. Prešli sme na koniec studenej chodby a otvorili celu.
Naskytol sa mi nechutný pohlad, ktorý už nikdy nevymažem z hlavy...