Andrea (Sára) 50

422 41 3
                                    

Maggie vyšla von s hnusnej, prašivej budovy. Chcem ju s tade dostať. Chcem ju dostať od všetkého zla! Schovať ju do mäkkej dečky a poslať ju do neba. Tam kde patrí. Taká bola nežná. Taká je nežná. Aspoň na pohlaď. Viem aká je silná. To ja som ju za života zbavila všetkej sily. A teraz ju tu má zase. A zase môže byť silná. Pristúpila ku mne. Obime ma? Hodí sa mi okolo krku? Vynadá mi? Zanevrie na mňa. Nie ona len tak stojí predo mnou a pozerá sa na mňa. Priamo do očí. Čo si mám myslieť. Ten neidentifikovateľný pohlaď. Neviem či sa hnevá, či je smutná, sklamaná alebo rada že ma vidí alebo aspoň že vie pravdu. Nie ona len stojí. Koľko ešte mám čakať?....

Načiahla sa za mňa. Schytila fľašu vodky, ktorú som vzala pre prípad, že by ju potrebovala, aj keď som si nemyslela že ju bude potrebovať.

„To som vzala pre prípad, nevedela som ako to vezme."

Ticho sa na mňa pozerala a prebodávala ma pohľadom. Fľašu naklonila a doslova do seba naliala dobrých pár glgu. V tom ničoho nič celou silou práskla fľašu o betónovú podlahu. Črepy sa rozsypali na všetky strany a vzduch zaliala vôňa alkoholu.

„Už nikdy...NIKDY žiaden alkohol nechcem vidieť!"

Prekročila črepy a objala ma.



Nepozeraj sa jej do očí!Where stories live. Discover now