Chloe #33

695 104 6
                                    

Keď Peter odišiel bola som naplnená neuveritelným šťastím. Myslela som si že je nevyčerpatelné ale skončilo rýchlejšie ako začalo. Pár hodín na to sa u mňa zjavila.....Andrea?! Nevidela som ju necelích 15 rokov. Skôr ako som ju stihla pozvaď dnu...skôr ako som ju vôbec stihla pozdraviť ma schmatla za rameno. Pozerala sa mi priamo do očí a ja som nevedela či ju chcem odstrknúť alebo boskať. Či ju chcem objať alebo zhodiť na zem. Vo vzduchu bola cítiť síra z práve vystrielaného ohňostroju a studený vietor vnikal dnu a zapichoval sa mi do tela ako keby do mňa napichovali ihličky. Hovorila pomali ale zretelne. Všetkému čo vravela prikladala váhu a nechcela dopustiť, ani čo by len slôvko vyšlo na zmar.
,,Never mu ani slovo. Nie je to Peter akého si poznala. Už je to Michael a od toho sa drž ďalej! Veľa vecí sa zmenilo k horšiemu a veľa vecí sa ešte len zmení. Spravila som chybu. Pre všetko čo miluješ...drž sa od neho ďalej!"

Ahojte! Viem že je to krajšie ale práve tejto časti príbehu pripisujem vážnosť a preto si zaslúži byť vo vlastnej kapitole. Bola by som rada ak by ste mi napísali, čo si myslíte že sa stalo a stane a aj váš názor. :). ĎAKUJEM vopred.

Nepozeraj sa jej do očí!Where stories live. Discover now