Nepozeraj sa jej do očí!

Rozprávanie tichého pozorovatela #29

Dnes som mákla aby som stihla vydať novú časť (keď už sú tie Vianoce). O to ma mrzí da depresia z tej časti.
Chcela by som síce všetký, ale hlavne mojim čitatelom, zaželať tie najkrajšie Vianoce :* Nech ste ale nie len počas Vianoc ale po celí rok obklopený luďmi, na ktorých Vám záleží  ktorým záleží na Vás. ☺

Čo Peter nevie:
Keď po prvý raz videl Mišo Petra, povedal:
,,Maš oči ako ona. Iné a predsa tak rovnaké." Na prvý pohlad to vo vás vyvoláva myšlienku že hovorí o Andrei, ale on tým myslel niekoho iného. Keď mal Michal sedem rokov , narodilo sa jeho rodičom ďalšie dieťa, Terka. Pohužial sa z dietaka radovali necelí mesiac. V jednu noc našli dcérku v náruči ich uplakaného synčeka. Pre ich rodičou je to už dávna spomienka. Sami si ju zamlžili chuťou zabudnúť. Mišo si ju však pamätal skoro presne. Bolo presne 22:07 keď sa zobudil a vybral sa studenými chodbami ich starého rodinného domu. V tom začul plač svojej malej sestričky. Najprv chcel zobudiť rodičou, nech utíšia Terku, v tom si ale rozpomenul na slová jeho otca a ako ju má chrániť a pomáhať s ňou. V kročil na prach dvier, keď mu zmeraveli svali. Nad malou sestričkou sa naklaňala postava. Tá postava bude Miška strašiť dlhé roky a bvlastne na ňu nikdy nezabudne. V šere tmy som rozoznal len jemné črty tela, tváre. Po chvílke položila dieťatko, s tolkou nehou do postielky a pohladkala po hlavičke. V tom sa obrátila a uvidela Miša, stuhnutého od strachu. Práve sa na neho pozerali tie najdesivejšie oči aké nevidel ani v svojich najhoršich sedemročných predstavách. Tak čierne a tajomné. Tvár jej obkolesovali dlhé biele vlasy a po lícach stekali potôčiky sĺz. V tom sa na Miška pozrela, z ružovkastých pier vydrala úsmev plný žialu a vykročila späť do tmy. Po pár minutách sa chlapček konečne opovážil priblížiť sa k postielke. Uvidel tam "spiacu" sestru. Vizerala, akoby spala. Pokúšal sa ju zobudiť. Bez úspechu. Nakoniec ju len schytil do náručia a plakal horkým detským plačom, zatial čo mu slzy kvapkali na jej ešte teplú tváričku. Plakal silno a úprimne. Až tak že zobudil rodičov.
,,Čosi to spravil?!" Vyhrkla mama. Medzitým otec vyrval Miškovy z ruky dcerku a syna odsotil na zem. Chlapec hlavou narazil o stolik. Mišo sa prebudil až v nemocnici, kde ho zasypali horou otázok. Veľa vecí si nechal pre seba. Zhrnul to na išiel som sa pozreť na sestru a našiel som ju mŕtvu. Lekáry to nazvali "syndrom náhleho úmrťia". Aj keď sa mu rodičia cez slzy ospravedlnili, nikdy neprestal tušiť, že ho vlastne za sestrinu smrť obviňujú.