Chloe #17

1K 149 4
                                    

Odvrátila som tvár.
,,Teraz nie je vhodný čas" Prsty som mu dala pred usta a hlavu odtiahla od seba.
,, Prosim?" Tváril sa nechápavo.
,,Prepač." Sklonila som hlavu no v tom ma odsotil.
,,21 rokov ti pomáham! Nikdy som ťa nenechal v štychu ale tebe na tom nezáleží. Nezáleží ti na nikom. Vidíš len seba."
,,To nie je pravda! Len teraz...je to zložité.Veď vieš." Vzdychla som si.
,, No jasné" Povedal ironicky a pokračoval.
,, Ťažke. S človekom, ktorého si poznala ani nie deň, a ja som tu s tebou už dosť dlho ale nie, veď na mne nezáleži"
,,Samozrejme že záleží"
,,Ale necítiš ku mne nič"
,, Asi nie...neviem...Čo chceš odomňa počuť. Ano! Poznala som ho len deň. Ale mala som pocit že ho poznám večnosť. Bolo medzi nami niečo čarovné a tak mov nevyspitatelné. Niečo čo medzi nami nie je. Ale to neznamená že mi na tebe nezáleží."
,,Aj tak si ťa nepamätá a nemôžeš mu pomôcť rozpomenúť si. Vieš čo, nechaj to tak. Kludne ďalej plač nad rozliatým mliekom. Odchádzam."
Otvoril balkón a odišiel. Nevedela som či ho mám zastaviť. Bolo mi ho lúto ale byť s ním z lútosti by som nechcela. Vyšla som na balkón. Čakal pod ním, čakal na mňa. Robila som sa že ho nevidím. Vytiahla som si cigaretu, vložila ju do úst a zapálila som si.

Nepozeraj sa jej do očí!Where stories live. Discover now