Peter M.

303 30 1
                                    

Chodba bola cítiť po lacnej dezinfekcii, jedu na potkany a hlavne smrti.
,,Koľko krvy máš na rukách? Zamyslela si sa niekedy nad tým, koľko ľudí by si ušetrila, krby nie si sebecka...."
,,Žiadenen!" Skočila mi do reči.
Ani jeden..keby ľudí nezabíjam ja, našli by sa iný. Ale je to moja praca a či sa mi chce alebo nie. Musím."
,,O tomto nevravím, čo Dávid, čo ja?" Odkašlal som si.
,,David trpel depkami a pravdepodobne by sa zabil tak či tak."
,,Keby nebolo teba tak by žil. Miesto toho aby si mu pomohla a ukázala aký môže byť život pekný, si myslela len na seba. Zabila si sa a ukázala mu možné riešenie!."
,,Aký môže byť život pekný!? Hovorí niekto, kto sa zabije bo baba mu nedá pusu. "
,, Mal som dobré príklady znášania problémov." Odvrkol. Odkašlal som si.
,,Nevyhováraj sa, trpel si vo svete rovnako, ako mi dvaja. Bola to len posledná kvapka. Kvapka, ktorú som priložila do mora."
,,Problémy..tie tvoje problémy." Odkaslal som si.

,,Anjela môže zabiť len iný anjel?" Zmenil tému.
"NO....áno, alebo ešte aj Smrť"
,,Čo sa stane z anjelom keď zabije iného anjela?"
,,Zatratenie...peklo. Žiadna šanca na záchranu či nebo..." Bola zaradená
,,Všimol si si, že si svoju bolesť prenášame na druhú stranu? S časti."
,,O čom to hovoríš?"
,,Moje kašlanie, tvoje telo...nezbavíš sa svojho kríža. Nikdy"
,,Moje fajčenie, tvoja bulímia..moje depresie.."

Prebehlo to rýchlo. Až moc. Padala k zemi. Ústa mala otvorené a oči plné sĺz. Vytiahol som zakrvavený nôž z jej brucha. Ruky si pritiala o ranu...jej líce, pleť...všetko sa začalo rozpadať. V chladnej miestnosti bolo zrazu ešte viac zima ale k tomu sa pridal vietor točiaci sa do kruhu okolo je tela spolu z prachom. Nič viac vlastne niesme,  len prach. Posledné čo som od nej počul bolo len zašepkanie.
"Ďakujem"




Nepozeraj sa jej do očí!Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang