Nepozeraj sa jej do očí!

Peter M #19

Ahojte! Dúfam že sa Vám nová časť bude páčit, je o trošku dlhšia ako posledné, čo som vydávala poslednú dobu ale myslím že je to viac výhoda ako nevýhoda. (Ako pre koho.) Vopred budem rada za každý koment alebo votes :)

Hneď ako som prišiel do domu ovešaného citátmi ovanula ma vôňa z kuchyne. Za mnou stála Cordelia. Jedna asi z desiatich pomocníčok ktorá má nad 26. Ona sa konkrétne stará o "detský domov".
,,Dobrý deň, moje meno je Cordelia..., telefonovali sme spolu"
,,Oh ano, kvôli adopcii, je to tak?" Podaj jej ruku muž v srednom veku, okolo štyridsať. Mal ryšavé vlasy a strnisko na hlave, na sebe drevorubačskú košelu a pod ňou mu trčalo pivné brucho.
,, Ano. Boli sme moc radi za Váš záujem, málokedy sa stane že je záujem o staršie deti"
(Akoby sme boli tovar. Inak nepochybujem že na príjmutie do rodiny ohladom starších detí používajú čary alebo niečo podobné. Inak si to neviem vysvetliť. V bežnom živote sa naozaj málokedy stane že ludia túžia po deťoch na prahu dospelosti alebo v puberte.)
Zo zadu pribehla žienka okolo tridsaťpäť. Níska, hnedé vlasy mala zopnuté v štipci ale aj tak jej niekolko pramienkov poletovalo okolo čela. Pozrela sa na mňa celá zaskočená.
,,Čo to má z očami?"
V tom sa jej do oči pozrela Cordelie a zretelne bolo vidiet ako sa jej rozširujú zreničky.
,,Sú nádherné!" Hneď na to vyhŕkla. ( Moje dohady o ovládaní mysle boli pravdivé. )
Čo som zistil: Robert a Jarmila sú manželia už pár rokov. Robov otec vlastní továreň na spracovanie dreva a tak sú celkom dobre zabespečený. Okrem toho v nej Robo pracuje aj na dákej vyžšej pozícii. Jarmila je typická žienka domáca. V ich domácnosti jasne vládne sexizmus. Okrem mňa majú ešte Miša, Andreu a Augusta. Mišo má 18 takže je o rok starší. Andrea 16 a Gus 12 rokov. Taká vidiecka rodinka. Dom mali spravený v štýle páťdesiatych rokov. Keď som prišiel k nim Jarmila vzadu vyprážala mäso. Gus sa učil a Mišo pred domom kosil trávnik. Chcel som si najprv ísť lahnúť. Poslednou dobou som dosť unavený ale zastavili ma "rodičia"? Neviem ako im hovoriť.
,,Ak si myslíš že pre teba budú platit iné pravidlá ako pre ostatné naše deti. Mýliš sa." Začal Robo. Potom sa pridala Jarmila. ,, Nebudeme na teba klásť nižsie ani vyššie nároky. Si rovnocenny"
Usmial som sa. Aj keď mi neboli ani trochu sympatický. Žiadne ahoj ani nič. Len pravidlá. ,,Súhlasim,, Povedal som a usmial som sa na nich ale Roba som asi nahneval. ,,To nebola otázka. Nemôžeš nesúhlasiť!"
,,Prepáč, môžem si ísť lahnúť som dosť unavený"
,,Samozrejme" Usmiala sa Jarmila
,,Ak výdeš po schodoch tak druhé dvere sprava"
,,Ďakujem"

Vošiel som do malej izby. Výhodou bola pomerne velká postel. Jedna skriňa a písací stôl na ktorom ležal malý notebook menej známej značky. Za mnou sa objavila Jarmila. ,,To je taký malý darček od nás, aby sme ti nepripadali ako niaky burania čo dodržujú len pravidlá a sú príšerne staromódny" usmiala sa. Ostal som prekvapene stáť. Bol som veľmi milo prekvapený. Darček na uvítanie som naozaj nečakal. Naraz sa za ňou ozval hlas Roba prechádzajúceho okolo. ,,Hlavne ho potrebuješ do školi."
Jarka zavrela dvere, sadla si na postel a pozvala ma si prisadnúť. Sadol som si a ona ma pohladila po rameni. ,,Som rada že si tu. Môj muž neni zlý. Len sa mu hnusia niektorý chalani v tejto dobe. Frajery s cigaretou v hube. Nehovorím že sú taký všetci. On to však považuje za narúšanie dysciplíny a robý všetko pre to aby tak nedopadlo žiadne z našich detí. Mimochodom Andrea je odoptovaná tiež, to je naša dcérka, hovorili sme o nej ale nevidel si ju asi ešte. A ďalej, prosím ťa mi hovor mama. Asi to bude pre teba zo začiatku nepríjemné, ale snaž sa! A už ma obím ! " A ja som ju objal.
Hneď ako odišla som ležal na posteli asi polhodinu. Ako som tak lahko mohol prísť o všetky spomienky? Veď su musím niečo pamätať. Ja to cítim...viem že si niečo pamätám. Niekde to vo mne je. Niekde stratené, ale ja to nájdem! V tom som pocítil hlad. Vstal som z postele a vlasy som si prečesal prstami do zadu. Vyšiel som zároveň ako čiernovlasé dievča. Vlasy mala po pás, postavu "krv a mlieko". Hneď ako sa otočila ostal som stáť ako skamenený.
,,Máš úžasné oči" Riekol som, neskrývajúc zmätenie.
Premerala si ma od hlavy po páty a nadvihla lavé obočie.
,,U teba to platí rovnako."