Peter M

110 22 0
                                    

"Ďakujem...dakujem...ďakujem
Nie, nie nie!!!. To by si presne povedala. Alebo by si ma prosila. Aj to znie pekné nemyslíš? Schúlená na podlahe. Plačeš. No tak...Maggie. Krič!!!  Mám ťa donútiť žobrať o milosť?"
"Si šialenec, si blázon" trhala sebou na studenej podlahe.
"Ja som šialenec!?Vráťme sa pekne do reality. Do reality, kde môžeš za smrť a všetkého na čom mi kedy záležalo. Do prhkej reality. Do sveta plného zlá. Do sveta beznádeje a úbohej ľudskej ješitnosti. Do sveta sobeckosti. Nezabil som ťa!! Bol to len pribeh. Škoda. Ale nechcem aby si mi ďakovala.  Chcem aby si prosila. Zabila si ju. Moju mamu. Mňa. Môjho brata.  Ty nie si pomocníkom smrti. Ty si Smrť. Moje prekliatie. Kiežby som ťa mohol zabiť. A to nemôzem. Si nesmrteľná. A prekliata. "Preklínať ťa Chloe, Maggie, či kto vlastne si. Ty si...Beštia." 
"Peter, ty si šialený...Viež že si nevyberiem, koho zabijem. Tvojej mami je mi ľúto"
"Ľúto!?! Tebe nie je ľúto nikoho iného len samej seba. Už si to príznaj. Príznaj si to!! A nevolaj má Peter. Nie som Peter. Toho si ty prsychicky rokmi zničila. Moje meno je Michael
M-I-CH-A-E-L"
Pri každom pismenku som jej vylepil facku. A ona sa nemohla brániť. Bola zviazaná. Na zemi. Bez mocná. Tak som ju mal najradšej... Prišiel čas na vyjednávanie...

Nepozeraj sa jej do očí!Onde histórias criam vida. Descubra agora